Dámy a páni, je mi to ľúto,
že, bezcitný hajzel spôsobil zármutok,
keď opustil priateľov, zanechal v srdciach smútok,
keď, bez jediného slova, vykašlal sa na nich kruto,

Je mi to ľúto, že neodpisujem na správy,
je mi ľúto, že volný čas netrávim už s Vami,
mrzí ma to, že neviete čo sa deje,
no nechcem aby ste videli, ako moje srdce skameneje,

nepíšem Vám, lebo vnútorne boje zvádzam,
srdce a rozum navzájom sa vraždia,
čomu by som mal veriť to sa pýtam zas ja,
a to čo je správne to mi neprezradia,

čim ďalej tým viac ja cítim v srdci chlad,
pomaly ale isto ja prestávam mať rád,
všetko čo je krásne, ja už neviem čo je šťastie,
každá nádej zhasne, kde som sa to dostal vlastne,

nepoznám už človeka, ktorý sa zo zrkadla pozerá,
ja nepoznám už pocit, nemať bremená na ramenách,
nevidím perspektívu života, keď kľačím na kolenách,
starý Kajsy zomiera a nastáva premena,

ja necítim už nič, to je možno útecha,
ja necítim únavu, keď som pred prúsermi utekal,
necítim už smútok, keď mi mama pred očami zomiera,
necítim už ani radosť, keď láska sa mi do života vtiera,

necítim už hnev, keď neprávom obvinený som,
rodinou, ktorá mala by mi byť oporou,
necítim pocit dôvery, dôsledok nevery,
ja už neviem aké to je, dokázať ľudom veriť,

už necítim bolesť, nie preto žeby som bol silný,
emócie zmizli, už necítim pocit viny,
vo vnútri som mŕtvy, no navonok milí,
anjeli ma opustili a démoni zvíťazili,

namotávam holku, ktorá ma zjavne ľúbi,
z mojej huby samé sľuby, ktoré neviem splniť,
ako ju mám rád, ako mi strašne chýba,
vyzerá to tak, že chrbtová kosť mi zmizla,

ako sa k nej vrátim, že chcem byt iba s ňou,
mojich prenádherných snov že je súčasťou,
že zostarneme spolu a že je jedinou,
a ja o hodinu neskôr idem za inou,

mama len na posteli leží, asi už nebude vedieť chodiť,
odkázaná na pomoc druhých a ja neviem mám robiť,
mám byť vďačný, za to že vidím ju vôbec žiť,
neschopný zvládnuť to, čo pred svetom sa snažím skryť,

každý očakáva, že sa o ňu do smrti budem starať,
že je to moja povinnosť a nič za to nemám čakať,
zvalili na mňa bremená a nespýtali sa či pomôcť mi netreba,
že urobím čo sa povie, bez otázok, bez debát,

je mi až čudné, ako všetko v pici mám,
mrzí ma len bolesť, ktorú ja spôsobím Vám,
to čo okolo mňa sa deje, už dávno neriešim,
to čo pre mňa bolo sväté, teraz znesvätím,

večere trávim sám, spoločnosť mi robí pivo,
no necítim sa sám, za nikým mi nie je clivo,
neviem kam som sa to dostal, čo do srdca sa vrylo,
nechápem čo sa všetko z mojej duše vytratilo,

vyzerá to tak že z Kajsyho stal sa vrah,
ktorý zabije všetko čo by mal mať rád,
dajte mi čas, dúfam že ma to prejde snáď,
že vrátim sa zas a už nič nebude ma srať,
ja cítim v sebe strach keď mám začať nový vzťah,
keď otvoria sa dvere a mám prekročiť prah,
do nového života a minulosť nechať tak,
zabudnúť na krach a opäť cítiť úsmev na perách,

všetko sa na mňa kopí, sám sebe sa hnusím,
vo vnútri sa dusím, žiť osamote skúsim,
život odoslal skúšky a trhá ma na kusy,
ostrie si na mňa brúsi márne v ňom hľadám plusy,
samé otázky, odpovede ja sám nájsť musím,
nedá sa podvádzať o ťaháky márne prosím,
prečo nechcem sa podeliť o bremeno ktoré stále nosím,
čo budúcnosť prinesie, toho sa veľmi desím,

čo sa to vlastne deje na to nemám odpovede
kam to všetko speje a kedy to hlavne prejde
je to moja karma som až táka sviňa?
sú to iba skúšky alebo je to moja vina?

ja neviem čo mám robiť, ako to prežiť mám,
je to iba etapa, ktorú zvládnuť musím sám?
skončí to niekedy a zvládnem to vôbec?
keď obzriem sa späť, poviem si že som borec?

horím ako fénix snáď z popola vstanem,
a ďalšie skúšky, dúfam lepšie zvládnem,
horím príliš dlho, ja raz odpovede nájdem,
a oživím v sebe tu stratenú nádej,

pretrhnem všetky zväzky, nič nebude ako predtým,
v hlave ubúdajú zmätky, keď píšem tieto vety,
zodpovedný za následky, pred svetom uzavretý som,
blúdim v živote a nevyznám sa v ňom,

KO od súpera rozhodca počíta sekundy,
mám opäť vsať alebo tento zápas ukončiť?
mám ostať ležať a prijať prehru?
alebo nájsť v sebe nádej a bojovať pre ňu?

nie je to prvýkrát, čo na dno som sa dostal,
no doteraz som za každým pádom vstal,
moja ďalšia cesta, jasnou zdá sa byť,
vstať a bojovať, aby jedného dňa mohol som lepšie žiť,

bude to ťažký boj, bude to dlhá cesta,
keď sa teraz zastavím, zomriem, tak nemôžem prestať,
ešte veľa vecí, budem musieť ustáť,
a vo Vaše odpustenie, môžem iba dúfať,

dajte mi čas o to jediné Vás žiadam,
a na oplátku sľubujem, že démoni ma neporazia,
že budem zase, ten starý Kajsy,
viac skúseností, no na tvári nebudem mať vrásky.

hrozne sa rozpisuješ nevravím že nemáš zaujímavé myšlienky v texte ale skôr by som sa v tvojom prípade zameral na text ako taký na rýmy plynulosť, chápeš niekedy keď sa s tým pohráš povieš viac pár strofami ako textom ktorý nemá konca a v tom je to umenie si myslím, popracuj na sebe..