začiatok 0:22

Každý deň v mojom živote je kvázi ako ďalšie plátno
Vonku je hviezdna noc jak by to namaloval Van Gogh,
A ja premýšlam zas nad všetkými maľbami,
Spomínam na malované len temnými farbami.

Rozmazaná realita ako výkrik - Edvard Munch,
Opäť sa mi nedá spať, nočná hliadka Rembrandta
vo svojej modrej izbe ako Pablo, len tak sám
v hlave chaos ako Pollock, to fakt neznášam.

Plátna plné machúľ, plné zlosti, plné strachu,
Aj so škaredého káčatka bola predsa labuť,
Tým chcem povedať, že všetko svoj zmysel má,
Dá ti to veľa, aj keď nemáš tie chvíle rád.

Zložité a jednoduché jak abstraktné umenie,
Pravda alebo lož, záleží na uhle, nie ?
Nechajme to negatívne nech odpláva v prúde riek,
Snažím sa malovať, aj keď to nemám v ruke, viem.

Refrén:
Obrazy znamenajú pre mňa viac jak Mona Lisa,
Nikto mi ich nevezme, srdce je dobrá skrýša.
Budem malovať dnes, žiadne zajtra,
Nechcem pozerať späť na tie prázdne plátna.
Znamenajú pre mňa viac ako Mona Lisa,
Nikto mi ich nevezme, srdce je dobrá skrýša.
Budem malovať dnes, žiadne zajtra,
Nechcem pozerať späť na tie prázdne plátna.

Každý deň je kvázi ako ďalšie plátno
Vonku je hviezdna noc jak by to namaloval Van Gogh,
A ja premýšlam zas nad všetkými maľbami,
Spomínam na malované len pestrými farbami.

Krásny východ slnka – impresia, Claude Monet,
Farby ako Andy Warhol, skutočne krásny je ten môj svet.
Na plátnach Portrét dámy, a nie iba jednej, ver mi
A pri mne dievča s perlou na uchu - Vermeer.

Žial vela bolo obrazov na ktorých nebolo nič,
Boli to prázdne plátna na ktoré som nemaloval,
Škoda papiera, rád by som to chcel dokončiť,
Ale do minulosti sa bohužial nedá dostať.

Je to jak v múzeu, delí ma od nich hrubé sklo,
Môžem sa len pozerať jak na pamiatky Unesco.
Persistencia pamäte - Salvador Dali,
Vela plátna zahodil som, nechcem viac krát to spraviť