Pohlad z Balkona

rano vstanem a pozeram sa s balkona, vidim same neschopne hovna.
Doba je spatna neochotna pomoci, ludia sa potacaju o polnoci po ulici.
Dufajuc ze najdu pomoci, kto cih presveci ze sa vsetko vilieci, to zle sa skonci.
To dobre sa stane ale su na omile pretoze druhy ti to nesplni, pokial budes neoblomni a nestrany, musis to zvladnut sam.

S balkona sa pozeram a vidim ze som sam ktory vidi realitu ktora je kruta, ktora ty dava denne na ruky puta ktora ta sputa a drzi ta nakratko.
Okolo krku opradka ktora ta skrti a stahuje ktora ta obmedzuje a brani ti v slobode, ak ju neodrezes bude na kokote ako vsetci ty ktory sa poddali ktory silu nemali aby nad vladou vyhrali, bali sa povedat pravdu bali sa postavit sa im povedat im ze je cas odist ze je cas za seba dopredu ist.

Pozeram s balkona a vidim cestu na ktoru som musel prist, na kotru som chcel zist a vyjadrit svoje nazory, aj ked to obcas boli a zostanes sam hlavu sticenu stale mam a bojujem za druhych aj sam, ked cestou kracam viem ze ciel viticeny na konci mam, ako som zistil musis to vsetko zvladat sam.

Kamarát musíš zamakať na štýle akým to píšeš. Do slôh to zaraď a o tých rýmoch ani nehovorím...makaj a ber si príklad od iných...