Majself:
Štyri steny, kostol, zvony, pohyb,
o päť minút dvanásť, časomiera hýbe stromy,
chodby sú kľukaté, temné jak katakomby,
schody, utekám preč a na uliciach ako Londýn.
Červený obraz, scény ako Tarantino,
uťahujem obväz a rany pálim parafínom,
pozerám poza chrbát, bežia štyri kapuce,
dážď prší do očí, je čistý ako Almundsen.
Ulica prázdna ako stepi, žiadne svetlo,
vo vzduchu cítiť iba benzín ako peklo,
betón je studený jak sedemtisíc hriechov,
brodím sa v území podzemím ako Vietcong.
Pozerám do okien a neviem ako je to u vás,
no u nás kuká z okna iba bubnujúci Judáš,
je to hra, život vyzerá jak sitcom,
tak berem pero do rúk a zas zajebem jak nikto.
Danosť:
Z kolobehu rutiny som v útrobách ruín,
v duši som mal rubín, dnes bludisko burín,
cela je malá a zasraná jak kurín,
no cena priveľká, na to sa strhám a budím.
Zalieva ma studený pot, zrýchľuje sa tep,
neviem či na útek treba mi nunčaky a či cep,
hodiny sa točia späť, svet je pustý ako step,
hľadajú ma hladní démoni, bodám ich na oštep.
Vraví sa, že odtiaľ nejestvuje úniku,
pritom nik nehľadal praktiku, taktiku, techniku,
ich nádej vidia v slepom zapečenom pilníku,
no pripečený prístup nikdy nedospeje k milníku.
Nádych na slobode je vždy znovuzrodením,
som novým stvorením, stvoreným pre pasiu v tvorení,
a s čistým svedomým si k vám ľady prelomím,
s vedomým, že tento text môže byť na čas posledným.
Rebel:
Pancierové limuzíny, drahé whiskey, biliard,
tam kujú plány, ako upliesť z hovna sto miliárd,
ľudia nevedia nič, aj keď robia furt to isté,
ja mám dôkazy a plán, jak zničiť ten systém.
Som posol pod paľbou na mínovom poli,
prejdem hoc aj hory doly, vedz, že pravda bolí,
musí ísť von, ale nepôjde kým nejsom v cieli,
idú po mne, lebo viem toho viac, akoby chceli.
V noci som jak fantóm, cez deň splývam s davom,
ten čo to vedel, si to vraj nechal prejsť hlavou,
idú po mne v civoile, neverím nikomu jak Rambo,
keď sú mi v pätách, letím rýchlo preč ako Lambo.
Počujem sirény, štekot psov a paľbu,
raz to musí skončiť, svet musí vedeť pravdu,
som jak novodobý spasiteľ, ale ne svätý,
keď to poviem, svet už nikdy viac nebude ako predtým.