Je ťažké žiť s dojebaním svedomím,
a vedieť že už svoje chyby nenapravím.
Spravil som chyby ktoré navždy budem ľutovať,
je ich tak veľa že by sa na nich dal postaviť mrakodrap.
A je to stále vo mne ako zapichnutý dráb,
ktorý nejde vytiahnuť a ide z neho strach.

Presne tak si žijem na tejto planete plnej zla,
kde si skončil ak urobíš nesprávny ťah.
A ja som ich už narobil viac, žijem a je to pohoda,
smrti sa nebojím lebo verím že je to brána do hora.
Pomaly sa zo mňa stáva nebezpečný psychopat,
ktorého už nikto nikdy nebude vážne milovať.

Idem ďalej týmto skurveným životom ktorý mám rád,
nedám ho za nič na svete na to budem prisahať.
Aj keď je dojebaný ale stále žije a stále dýcham,
nenechám ho uniesť aj keď je to len prízrak.
Moja púť stále pokračuje hranice vymedzuje,
pravidlo života potvrdzuje a nepriateľa odpudzuje.

Cítim sa byť slabý ako ešte nikdy pred tým,
cítim vašu závisť svedomie ma prenasleduje ako dym.
Je všade kam sa pohnem je to vo mne je to asi tým,
sedím sám jediné čo mám je môj pojebaný byt.
Ktorý už niečo za sebou má sú to spomienky,
ktoré nevie vyrozprávať nehovorí z hocikým.