Som z rodiny kde mi fotra nahradil otčim,
a asi do smrti mu za jeho činy budem vďační,
asi málokto z vás pozná ten skurvený pocit,
keď váš foter okradne rodinu nechá vás skočiť,
do prázdnoty a vy s matkou nemáte čo do huby,
tak predávate fľašky z piva aby ste naplnili žalúdky.

Milujem svoju rodinu čo vždy stála pri mne,
aj v nezdaroch keď som sa cítil ako v špine,
každý ma bral ako druhoradého a to nezmizne,
raz budú ľutovať že sa ku mne chovali jak svine,
tá nenávisť doslova mojím telom plynie,
raz budem slávny a oni ešte bývať pri matke.

Pocit že raz to budem mať je číslo jedna,
pôjdem po ten cieľ aj keby som bol žobrák,
nenechám aby zhasla aj tá posledná hviezda,
nádej je niečo čo dneska ťa môže strestať,
preto si dávam pozor kadiaľ vedie moja cesta,
poznačení jazvami na duši idem ďalej predsa.

Nikto mi neverí že to niekam dotiahnem,
veľa ľudí si myslí že je to dosť slabé,
nebudem plakať niekde treba začať né?
snažím sa v sebe nájsť ten talent vieš,
ja verím že ho mám v sebe ako oni tiež,
mám sedemnásť a pekne veľké ambície.