Mám sedemnásť a je na čase niečo začať robiť,
nie som zasraný pubertiak narážam na plytké vody,
celý dorezaní , unavený stále mám chuť sa pobiť,
prešiel som si príbehmi tmavých rohov ulíc,
v tomto svete sprevádzajú ma iba moje boty,
oni jediné pamätajú na problémy a chodenie poza školy.

Utekám preč z tejto klietky kde vládnu iba peniaze,
utekám celý život pred problémami niekedy nevládzem,
mám výdrž ako špičkový bežec na majstrovstvách sveta,
utekám hocikedy hocikam aj pred tým pred čím sa ujsť nedá,
možno som zbabelec a bojím sa odkryť pravdu zakrytú,
alebo som ju možno našiel a ušiel s ňou do zákrytu.

Pravda je že život je len malí detail čo zapadá do celku,
na konci všetkého začneš žiť a vypneš navždy túto telku,
tragikomédia možno epizóda konečná to nikto nevie,
možno sme všetci uväznení v skafandri teda v tele,
asi som konšpirátor a sám si užívam dary na tomto svete.

dobreee