Ťažko opísať čo videli moje oči v tom bare,
včera večer piatok vieš oslavovalo sa práve,
a tá atmosféra sa na mňa nalepila ako pavučina,
v zajebanom suteréne kde matka hľadá svojho syna,
spomienky a tá časť tej starej budovy je vo mne,
liezli sme tam oknom páchlo to tam, naozaj bordel.

Stále sa pýtaš že o čom to je?
O našich životoch kde všade sme boli a čo videli,
ak si ty bez týchto spomienok doživotne si necelý,
deti za PC hľadajú lajky na emefkách alebo čiernom humore,
zatiaľ čo my na seba atmosféru z miest kde sme boli lepíme,
ako alobal na mäso ktoré nebolo už dlho zakryté.