názov ešte neviem, ani to ešte neni dokončené, nejak sa mi do toho nechce ale tak chcem počuť názory zatiaľ na túto časť
Niekedy má chuť sa len tak zbaliť a ísť ďaleko preč,
Niekde kde by som bol len sám a mohol by som premýšľať
Nikde kde by úsmev nevytváral len cez hubu preseknutý meč,
Nikde kde by som sa mohol konečne zamýšľať,
Pretože pri tejto spoločnosti som stratil reč.
Každý sa spokojne tvári, s falošným úsmevom na tvári,
Predstierajú radosť, spokojnosť, že ich to takto baví,
Nikto nemá na to, povedať že už bolo toho dosť,
Keď tí najvyšší sa nažerú a druhým nezostane ani kosť.
Keď jedny si žijú na veľko, vysoký nadštandard,
A druhý nič nemajú, neustále idú znovu na štart,
Niektorý sa snažia proti tomu bojovať no nič nedosiahli,
Buď sú dva metre pod zemou, alebo sa dostali do basy.
Všade naokolo samé boje, na pohľad vyzeráme spokojne,
Narodíme sa, žijeme z ruky do huby, kým tá s kosou nepríde,
Ľudia sa to snažia zmeniť, no stále je ich málo
Chcú aby to bolo, tak ako by to byť malo,
Prečo je to vlastne takto, čo všetko sa stalo ?
Stalo sa to že každý začal myslieť len na seba a svoje šťastie,
Tlačia doňho bludy že pomáhať nemusí a to doňho vrastie.
Že najlepšie spraví keď bude bojovať len sám za seba,
Na druhých myslieť nemusí, na ich názory ohľad brať netreba.