Jak svitá vidno prvé slnečné lúče,
čas tyká v byte kde dievča hľadá kľúče,
vystrašená, v neporiadku, uponáhlaná,
zadumaná tuší, že ma problémy tučné.

V tom istom čase platí v bistre chlap za jedlo účet,
jeho hlava pozná len jeden vykosený účes,
vraví dopiče, potichu si pomedzi zuby,
čaká na piču kým myslí na nesplnené sľuby.

Zatiaľ divná dvojka sadá kludne do auta,
nevkusný parfém z nich páchne jak alpa,
na diaľkové otvára sa dokorán bránka,
psi brešú do vetra jak hlas do teátra.

Čierny voz vyrazil na cestu dole kopcom,
agresívna jazda, tesne míňa chodcov,
popravčia čata v aute, v pozadí kostol,
jak svitá človek, už aj vstáva zo snov.

Refrén:
Život nie sú len peňáze, zábavy a baby,
život sú aj odvety, klamstvá a zrady,
kto, kedy, ako, zač bude chcieť zabiť ťa,
nestihneš zistiť, aby skôr si ho zabil.

Život nie sú len peňáze, zábavy a baby,
život sú aj odvety, klamstvá a zrady,
kto, kedy, ako, zač bude chcieť zabiť ťa,
nestihneš zistiť, aby skôr si ho zabil.


Dievča beží po schodoch vysokého domu,
dolu podpätkom zavadí si o vlastnú nohu,
znovu schod po schode hreší a preklína obuv,
schody šmykľavé, umyté páchnu od chlóru.

Zatiaľ chlap nedočkavo stepuje pred bistrom,
aj po fľaške nealka už v papuli vyschlo,
pri zamknutom aute frajerky, vystáva,
kontroluje v zadu za opaskom dlaňou si pištol.

Na konci ulice vidno bežať dievča k nemu,
nesie všetky veci na ich dovolenku vynútenú,
chamtivosť pritlačila oboch na stenu,
uvidí sa či prospeje vzťahu budúcemu.

Svieti slnko pri bistre, na dlhý čierny voz,
z okna z kukly čučia veľké oči, malý nos,
začne automat páliť cez chlapa a dievča,
tridsať dva rán na milostný párik, adios.

Refrén:
Život nie sú len peňáze, zábavy a baby,
život sú aj odvety, klamstvá a zrady,
kto, kedy, ako, zač bude chcieť zabiť ťa,
nestihneš zistiť, aby skôr si ho zabil.

Život nie sú len peňáze, zábavy a baby,
život sú aj odvety, klamstvá a zrady,
kto, kedy, ako, zač bude chcieť zabiť ťa,
nestihneš zistiť, aby skôr si ho zabil.