Začalo to všetko ked som tak sedem,
pustil som hip hop v deckej len tak sedel,
postavil sa pred zrkadlo začal rukami tam mávať,
predstavoval som si že raz budem svoj veci dávať.

hodiny stravene počuvaním ludí,
o tom ako že rap kazí a že není elementom hudby,
o pár rokov nato už tí ludia nemali čo vravieť,
lebo sa rap rozkvitol a veru už im nebolo to za zle.

a tak povedal som prečo neskusiť to napísať a nahrať,
ved niesom predsa sám, ved sme dvaja,
a takto všetko vzniklo a takto vznikla naša vec,
flowy, vycibrené vkusy, luxus ako paláce.

pozri teraz, o pár rokov dopredu,
moje bary ničia ako jebnuť hlavu o stenu,
nenakladám sám, mám tu vedla seba kolegu,
píšeme, hráme, hmmm, nesnaž sa nás dobehnúť.


Pacient:
Volám sa Pacient horí mi pätnásta sviečka,
Po -počuvaj kam po pol roku siaha moja priečka.
Nevravím že je najvyššia s najvyšších (ne),
Ale posúvam ju stále vyššie s najbližším.

Poved - po- povedz tvoj prvý dojem,
Na skupinu Naša vec, no čo ti o nej poviem.
Chlapci sa nepoznali no niekto začať musel,
Pomaly zisťovali že ich priateľstvo neni prúser.

Ten Indián Magma ukázal mi tretí svet,
No ja som uvažoval či je to ten správny let,
Potom som pochopil že je to tá malá šanca,
Vybudovať život inak človeka so samca.

No človeka pravého nie slepého a slabého,
Ktorý si verí aj napriek sveta krivého,
Nechceme spraviť so seba kravaťáka milého,
No vytrvalého človeka silného a pylného.