človek musí byť silný, zatnúť päste nepovoliť,
veď cesty sú dávno dané, a raz všetko skončí,
tak aký je to pocit, keď ostávajú už len fotky,
je fakt ťažké hľadať nádej, viem že to bolí.
Niekedy to nejde, lebo človek mnohokrát sa zmýli,
nie je jednoduché chápať, ako melú božie mlyny,
život nevyspytateľný, často plný prekvapení,
milióny potopení, stovky nesplnených prianí,
všetky tvoje detské sny, ostávajú v snári.
Svet už nie je krásny, rokmi sa to mení,
plno bolestí, a svet je čierno biely,
svet už stráca farbu, a už nemá riešenie,
bez hlavo sa rútiš nadol, nefunguje myslenie,
ten najhorší pocit, nedokážeš robiť nič,
ostávaš bezmocný...
REFRÉN:
Tak nachvíľu sa zastav, a si sadni,
čo si ešte nestihol, teraz s tým začni,
človek sa s osudom musí pobiť,
sto krát, nevieš čo máš robiť,
veď ľudia žijú s predurčením,
všetko sa to začne narodením,
a potom, celý život vykračuješ hrdo,
napísané na papieri, obyčajné meno.
Hlavu k nebu dvíhaš, a výčitky dávaš,
prečo práve ty, v problémoch sa zmáčaš,
nie je nikto naokolo, iba sám tu kráčaš,
ale čas plynie, a hodiny ubúdajú,
sekunda za sekundou, sa pomaly míňajú,
ale ty sa nevzdávaš, lebo nie je neskoro,
aby to čo nebolo, sa práve teraz začalo.
A prichádza zlom
zrazu hlavu hore nosíš, lebo si to dal,
zvíťazil si, a ty si to dokázal,
otáčaš sa, a za tebou nie je nič, iba prázdno,
možno iba tie sny, čo boli ešte dávno,
stále je tu nová možnosť, stále väčšia,
a možno tvoje kroky, predčasne sa skončia.
Hey ja viem otrepaná téma, ale tak možno to vyšlo
;):::Auto EDIT (anti-dvojitý príspevok):::
Prosím
Vyjadrite svoj názor :/
)