(Pytam sa prečo sa dve cesty osôb sebe predurčených musia rozdeliť)

Veď sme boli taký pekný párik ,
vravela si mi že ma nikdy nechceš stratiť .
No keď som videl tvoju tvár , už som vedel že sa nám čas kráti .
Už si mi to naznačovala cez fébé ,
no ja som to chcel počuť osobne .
Chcel som ťa to počuť vysloviť .
Vidieť ťa , objať ťa a nechať posledný krát odísť.
Ja neviem prebehlo to rýchlo ..stále mám ťa rád .
Aj keď veci v tomto prípade mali prirýchli spád.
Pochop , že bez teba som to neni ja ..

Pytam sa prečo je to tak ?!
Prečo si mi dala ranu pod pás ?!
Prečo si ma nechala tam stáť ?!
Prečo som zo dňa na deň sám ?!

Pytam sa prečo je to tak ?!
Prečo si mi dala ranu pod pás ?!
Prečo si ma nechala tam stáť ?!
Prečo som zo dňa na deň sám ?!
(Keď som to nečakal ! )

Tento text píšem neskoro , píšem ho vtedy ,
keď pravda vyšla na povrch a som si všetko uvedomil .
Urobil som sprostosti uznávam ,
videl som len tvoje chyby , svoje som si nepriznal .
Teraz keď sa na to dívam spätne ,
je mi to lúto , chcem to celé vrátiť na späť .
Nechal som si už ho újisť štastie ,
Už ho možno nechytím ...
Viem , bol som bezcitný !
No nikto nieje bezchybný !

Pytam sa prečo je to tak ?!
Prečo si mi dala ranu pod pás ?!
Prečo si ma nechala tam stáť ?!
Prečo som zo dňa na deň sám ?!

Pytam sa prečo je to tak ?!
Prečo si mi dala ranu pod pás ?!
Prečo si ma nechala tam stáť ?!
Prečo som zo dňa na deň sám ?!
(Keď som to nečakal ! )

Popracuj na tom ešte :)

Nebolo to zasa najhoršie, ale ako napísal môj kamoš, ešte treba makať :)