Pri tomto texte som velmi rozmyšlal a celkom sa mi podaril, je to o jednej holke s ktorou nemožem byť, ale už je to v piči daleko takže neriešim. :) Thanks za každy koment :)

Pozriem sa na svet vidím iba čiernobielu škálu,
okolo mňa zmutovaný ludia berú mi úsmev a myšlienku pravú,
stráca sa mi pravda s očí vydím iba umelosť,
duša sa mi stráca s tela necítim úprimnosť a podstivosť.

Spálený svet v duši nohy prestávaju kráčať,
moje telo padá na zem ale nechcem sa vzdávať,
nechcem tasiť bielu vlajku ako jedenásty september,
chcem vydržať nátlak ktorý drží srdce v zajatí na kilometer.

Rozmýšlam prečo nemôžem byť s babou ktorú milujem,
všetko čo obrátilo moja život k horšiemu lutujem,
no nevrátim to späť, nikdy,nikdy ani keby chcem,
čas ide príliš rýchlo a mne sa to zdá ako sen.

No je to krutá realita ako hladné deti v Afrike,
milujem ju a pritom nemôžem byť s ňou, kurva kto je na vine,
viem presne čo sa stalo a posralo ked sa srdce namahalo,
lenže niekto nechce vidiet aby sa niečo nové rozvýjalo.

Škoda, že sa tam nič nerýmuje.

suhlasim

:::Auto EDIT (anti-dvojitý príspevok):::

skalu - pravu ,kracat -vzdavat,chcem-sen, v Afrike - na vine toto sa rymuhe iba

Obsahovo veľmi zaujímavé, trochu neplynulé, ale to je detail, skôr tie rýmy sú kameňom úrazu, makaj ďalej, som zvedavý na budúcu tvorbu.

Grafó dík, je pravda že tie rymi nie su take ako by som čakal...