Telo opustené dušou v zrkadle odraz nie je,
zrazu opustila ma krv moje srdce nič nehreje.
Iba chvíle s priatelmi mi dávajú dole putá,
slobodná myslel vyletí a zabudne aká je rodina krutá.

Sami si na ceste života svietia baterkou,
mne ju vytrhli s rúk tma ma spravádza v kroku.
idu spolu ruka v ruke aj s mojou ovladanou materkou,
ktorá sa bojí stať za názorom tak to sleduje s boku.

Iba sa prizerá ako ničí svojho jediného syna,
spúta mu ruky kovom, mysel zámerne nakazí morom,
leží pri gilotíne oči preletia obzorom no aj napriek vzdorom,
počas obradu zakýva zbohom keď ho pohlcuje hlina.

REF:
Pribitý na skale v horách oči smerujú do neba,
Boh mi hovno pomohol ani nevedel čo bolo treba.
Supy mi trhajú pečeň zároveň konzumujú ako chleba,
ja otvorím oči, naberem moci a časom zmizne bieda.

Je to tak jak to je poviem ti to narovinu,
život som si nevybral ale dostal nečakane ako rakovinu.
Rodičia ti majú pomahať v živote raziť múry,
ale moji mi do ksichtu iba ukazujú pazúry.

Neviem čo je ich cielom život majú v čiernobielom,
ja sa to snažím raziť mierom aby v rodine nastal prelom.
lenže ja som v pozícii že viem všetko a nemôžem nič,
všetko o nich no ked sa bránim tasí bič.

Plieskanie biču ma spravádza v ceste na skalu smrti,
nevedia sa dočkať chvile keď ma ich mysle rozdrti.
sú to špinavý buzeranti asi ako flojdi,
ale keď niečo potrebujú iba milo pozdrav a vojdi.

Mne sa to páči. Príbeh ktorý píše život.Držím ti palce aby si to zvládol .

Diki bro :) je to dost napiču ale tak idem stale podla seba takže pohoda :) aj ked su chvile kedy to je uplne v pičach...

!!!!!!!!!!!!!!!!!
prepáč mi za tvojich rodičov