Beat: 00:37
Monológ:
Zbohom neprajníci, odchádzam preč,
vôbec nevadí mi že som bol od mala ten.
Ktorý rozdáva smiech viac ako dáva bolesť,
pozri od mala viem čo chcem, tak zakopávam koreň.
Boh vie alebo ja, či chcem byť len ich obeť,
otočím sa patämi k ním, aby som nepočul ich spoveď.
Viem že to bude také, nech sa snažím akokoľvek,
stále budem v ich papuli častejšie ako Colgate.
A povedz mi že prečo nemám ignorovať tupcov,
nemám za potreby blikať medzi ľudmi ako kurzor.
Unikám, neni čas plakať nad rozlúčkou,
unikám spoločnosti, nebudem ničou pravou rukou.
Už ti asi doplo prečo do nej často nechodím,
keď som medzi kokotmi, tak bývam často nervózny.
Ja som nebol vždy taký čo by žiaril ako senzory,
ak ma tipuješ za správneho, choď si podať Kenotip.
- (Monológ, Paušál)Refrén:
Máme na vás iné pohľady a preto sa radi stránime,
otočili sme sa vám chrbtom ako slnečnica za slnkom.
Odsúdili ste nás a vravíte, že my sme na vine,
stránime sa naďalej a nie je to len na kúsok.
Paušál:
Aj keď som za život nestihol nič krkolomné,
odchádzam preč od vás, ja viem, že trpko to znie.
Sorry, ale už sa nevrátim späť som moc ďaleko,
už to nevrátite som mimo dosah vaších magnetov.
Ostal som sám a vediem so sebou monológ,
prídem trocha čudný pre ľudí, čo idú okolo.
Mnohí mi vravia: choď za doktorom,
Ja nepotrebujem nikam ísť prosím pochop to.
Strácam sa vám ako svetlo pri západe slnka,
idem kam chcem netreba mi žiadna drezúra.
Svoje hranice svojimi schopnostami nerúcam,
nesúď ma, keď niesom v tvojich očiach hlava jebnutá.
Ale tak pozri toto som ja. A toto ? To ste vy,
moja predstava o veciach má iné rozmery.
Preto chcem byť sám, preto vidím živé kométy,
jasného svetla v niektorých ľudoch, vtom sú rozdiely.
