0:20
Cítim tu smrad a zatrpknutých, skazených ľudí,
mŕtvy priestor plus k tomu lietajú na nebi urny.
Zastaví ma na chodníku človek so slzami v očiach,
hovorími: prečo s jeho rodinou bez úvahy skončia.
Mlčím, s úsmevom sa naňho pozerám ako jeho kat,
predstaviť si ako jeho hlavu rozbije baseballka.
Nie som bez citu, ale ten chudák si za to môže sám,
miňál na hazard, nech sa radšej ide podrezať.
Mŕtvy priestor okolo teba ťa rozkladá ako zem,
darmo voláš o pomoc tvoje výkriky znejú žalostne.
Šanca napraviť to zlé ti odplávalo ako kanoe,
dám ti radu zatvor oči, a pokojne lahni si na postel.
- (0:50)Refrén:
Prečo prídeme až tak neskoro na svoje chyby,
a potom sa stažujeme prečo práve my sme chybný.
Prečo dýchame mŕtvy priestor a nie čistý kyslík,
a potom, keď príde problem tak sme vždycky rýchly.
1:00
Kračám ďalej a vidím chlapa, ktorý nevypadá dobre,
pristúpim k nemu a spýtam sa, čo ťa tak veľmi trápi.
Chce zomrieť, ale chce iba bežný zdarma pohreb,
poviem mu tvoj prístup k životu moc není vzácny.
Že vraj mu všetko zobral exekútor a nemá nič,
pýtam sa ho nepil si náhodou a odchádzal dverami.
každú noc ? A on na to, že mám uplnú pravdu,
keby na miesto alkoholu platíš na zmluvu k štátu.
Stále sa pýtam prečo ľudia za svoje chyby obvinujú,
druhých ale nie seba pritom nevedia skrotiť kurvu.
Ktorá ich láka na to zlé a pramení im v mysli,
ide do tuhého a kvôli problému práve rýchly zmyzli.
Možno len preto, že si im už na nič není potrebný,
ale iba kvôli tomu, že ťa nechcú vidieť sa odstreliť.
Každý človek koná podľa seba a aj podľa potreby,
raz natrafí na to zlé a povie si, že môže byť.
nwm ci si to myslel ako rym, ale mne sa to nerymuje.
