Noc a deň sa neustále strieda
deň čo deň stále len bieda
no každý deň postaviť sa treba

A nie klačať a modliť sa k bohu
musíš napnúť peste a vísť konečne z domu
prvé kroki trošku ťa zmotú
vo svete často iný šíria zlobu

Musíš sa držat rovno a íst vpred
vložiť všetko doňho svoj celý svet

Myslím tvoj život ktorý si máš vážiť
život šancu na prežitie niekedy ti dráždi
ale len na tebe je či utopíš sa v daždi
či navždy tu budeš? čas sa ti kráti
deň a noc ťa neustále mláti
aj tí pred tebou sa neustále báli

Ty však musíš svoj strach prekonať
cesta ťa zmiatla je si toho vedomá
tvoj život neni žiadna prechádzka medová

Ty postaviť sa musíš hneď
ak niekdo ťa naháňa tak bež
nikdy nestoj nevyber si cestu zlú
keď tak sa prestroj tvoje hrozby raz umrú
Treba držať sa na nohách stále
ak si nepochopil ma skončíš niekde v jame



Tak raďte čo mám dolepšiť? zameral som sa na obsah

Takúto tému mám rád. Ja by som to skúšal opísať tak básnicky a aby to bolo zaujímavé. Dať do textu niečo nové. Myšlienka nie je zlá, ale mňa tento text nezaujal. Stále poviem svoj názor na text. Máš tam slabé rýmy. Veľmi ľahko si kombinoval slová, čiže si sa s nimi nepohral. Skús nad tím textom sedieť dlhšie. Pohrať sa zo slovami. Hlavne píš ďalej. Držím palce :)

Diki budem sa snažiť :)