Spomínam na to v krku mi vyschol hlas,
to čo sa stane nevedel ani jeden z nás,
nemôžem pochopiť kde bol vtedy boh,
a možno on vtedy rozdelil nas dvoch,
vlastne nás ani nerozdelil, neboli sme spolu,
nech taký svet ide radšej do kelu.

Je zbytočne sa snažiť, ty si stále chladná,
a moja cesta je stále temnejšia a zradná,
nemôžem sedieť vedľa teba a nesmieť sa dotknúť,
keď ťa vidím samu moje srdce mi ide puknúť,
len mi vravíš slová nádeje, ale ty máš v tom jasno,
vieš že sa nič nezmení, preto moje srdce zhaslo,
nesvieti už a možno už ani nikdy nebude,
mozog to snáď vymaže, no srdce nikdy nezabudne.
No kým to mozog vymaže, srdce mu zavelý,
vykročiť nad priepasť, lebo už ho to nebaví.

Je to krásne ! Ale už by si mohol aj napísať niečo dlhšie s refrénom,tak ako to má byť. Určite to dokážeš skús to, zato nič nedáš, lebo máš krásne texty no škoda že sú také krátke .

dik ked budem pisat este dajaky tam napisem poriadne alebo možno este tie dokončim

caw hejj pekný text - len hejjj skús neco viacejj !! wess tho wacejj potešíí