Chcel som ten svet svoj mať, nemožné prekonať,
jazdiť na tempomat, nebyť len predskokan,
predsudky rozkopať, nahrávať toľkokrát,
kým pľúca roztrhá spravím ten rozruch, bam.

Refrén:
Chcel som len mať ten svoj svet, svet,
mi netreba nikoho iného v ňom,
písať tých milión viet, viet,
mať ho pre seba, sa nedeliť on.

Chcel som len mať ten svoj svet, svet,
mi netreba nikoho iného v ňom,
písať tých milión viet, viet,
mať ho pre seba, sa nedeliť on.


A nevideli doňho nikdy za stenu a múry,
občas síce zúril, ale pokojný bol vnútri,
keď sa ponoril do hĺbky, oni videli v tom veľa trávy,
zasnený vo svojom svete, kým iní svoj preplakali.

Sebaklam si nezatajíš, pred zrkadlom hneď sa zjaví,
mal rád ľudí, neznášal ich, vravieval si jebať na nich,
nerozumeli mu, nechápali, túžil písať veľa pravdy,
ide mi to písanie, no nebudem len textár mami.

Som umelec bez zábrany, arzenál a veľa zbraní,
ukrytých mám, predvádzam ich len keď je to treba,
na nič sú mi päste, nedám ani ranu, už mám iný postup,
to sú slová podstatné a zásobu obrovskú máť.

Znamená zamotať ľudí, vedieť každý chmat,
keď sa chytí rybka hneď treba rýchlo navýjať,
skalných by som nezapálil, každý z nich mi je jak brat,
a keď čakajú kvalitu, ja kvalitu im musím dať.

Refrén:
Chcel som len mať ten svoj svet, svet,
mi netreba nikoho iného v ňom,
písať tých milión viet, viet,
mať ho pre seba, sa nedeliť on.

Chcel som len mať ten svoj svet, svet,
mi netreba nikoho iného v ňom,
písať tých milión viet, viet,
mať ho pre seba, sa nedeliť on.


Nonstop pero v ruke, keď som nemal ešte comp,
vo vačku guča papierov a v sáčku zase dope,
ľudia postavte sa pred pokladňu v rade za sebou,
a kúpte lístky na náš koncert, v noci zase dáme šou.

Takéto sny som mával, milión ľudí, plná sála,
tak jak plnú tribúnu som chcel mať, keď som hokej hrával,
zvykol som si stáť pred ľuďmi, dobre spávať,
sa dalo, len keď som sa stredobodom pozornosti stával.

No často terčom výsmechu, niekedy šikany,
boli party čo ma nemuseli, party čo ma vítali,
v jednej čierna ovca, v inej šouman vítaný,
no nikdy nikde šedý priemer, vytŕčal som vždy z rady.

A celý život opíšem ti jedným slovom - kontrasty,
rodičia mali lóve, ale ja som si žil stokársky,
nikto nikdy nespoznal môj život spod masky,
poznáš to, kým mama varí, v izbe motáš stick.

Refrén:
Chcel som len mať ten svoj svet, svet,
mi netreba nikoho iného v ňom,
písať tých milión viet, viet,
mať ho pre seba, sa nedeliť on.

Chcel som len mať ten svoj svet, svet,
mi netreba nikoho iného v ňom,
písať tých milión viet, viet,
mať ho pre seba, sa nedeliť on.


Mám svoj know-how, nevolá sa roll gram,
nevarím to jak Otecko, no špeciálne jak Pohlreich,
nejsom offline, akčný ako Brian O'Conner,
no comment, radšej ma nepoznaj.

Hore, dole, lowrider, Impaly, west coast,
chcem si žiť sen svoj, svet svoj bez flow,
vychutnávať cestou spev ako Nate Dogg,
nič nepoznám lepšie ako tlačítka play, stop.

Refrén:
Chcel som len mať ten svoj svet, svet,
mi netreba nikoho iného v ňom,
písať tých milión viet, viet,
mať ho pre seba, sa nedeliť on.

Chcel som len mať ten svoj svet, svet,
mi netreba nikoho iného v ňom,
písať tých milión viet, viet,
mať ho pre seba, sa nedeliť on.