Pre všetkých nočných jazdcov, mojich chlapcov,
čo musia robiť v noci, hoci pre mocných dravcov,
tých čo utekajú z dňa do sveta tmy a temnoty,
no aj tých čo sú v noci nachystaný vybrať klenoty.

Sadáme do kár, keď je unavená tvár,
a najbližší plán, bude únos našich dám,
ostať sa doma nám nechce, odchádzame tam,
kde sa hrá, kde sa dá zabaviť a kde sa mám.

Kde sa schovať a byť sám, len sa odparkovať na výhľade,
hlbokej noci, tam my hlavu často zapíname,
polka z nás tam závislá je na tom čo nás baví stále,
pozerať na naše mesto, hrad a mosty v Bratislave.

Zase ďalej zavítame, na cesty poľné,
pozor na stromy, neletím rýchlo, letím voľne,
pruhy mihajú na ceste, kopírujem zvodidlá,
nechce sa mi domov, v noci nevysadám z vozidla.

Refrén:
Ou, a tak sa zase vozíme tmou,
našou nočnou diaľnicou, ou,
ďalšou tou cestou, necestou,
na predmestí lampy so mnou.

A tak sa zase vozíme tmou,
našou nočnou diaľnicou, ou,
ďalšou tou cestou, necestou,
na predmestí lampy so mnou.


Keď ide nov, tak som odpálený jak joint,
a v aute pod strechou mi zahrá ďalší song,
a tento nočný flow, ako zvuk výfukov,
v ruke s cigaretou, pohľad pod kapucou.

Pod kapucou s myšlienkami, čo ma dusia dlhú dobu,
brácho sedí vedľa mňa a púšťa ďalšiu hudbu novú,
rozprávame o problémoch v tomto svete, v tomto dnešnom,
živte nerovnobežnom, jazdili sme kolobežkou.

Vedľa seba dneska sedíme na sedadlách,
a stojíme na pumpách, smejeme sa päťkrát viac,
ako vtedy, z malých chlapcov už sú veľkí,
a pred sebou cesty, život pred sklom čelným.

BMW, bavorák, poviem to aj stokrát,
mám to tak jak plánoval som, telom ide vlna basová,
Air Force na nohách, jazdím si ako kráľ,
denné svetlo už dávno zhaslo, do noci ideme s bráchom zas.

Refrén:
Ou, a tak sa zase vozíme tmou,
našou nočnou diaľnicou, ou,
ďalšou tou cestou, necestou,
na predmestí lampy so mnou.

A tak sa zase vozíme tmou,
našou nočnou diaľnicou, ou,
ďalšou tou cestou, necestou,
na predmestí lampy so mnou.


Keď sa denná svetlá vypnú, keď život necháš plynúť,
a pochopíš, že aj tak nemáš žiadnu cestu inú,
si súčasť svojho filmu, okolo clona dymu,
žiary reflektorov svietia priamo do tvojho ksichtu.

Koľkokrát za život ťa namerali a zazerali,
zamávali a prehľadali, v hlave iba adrenalín,
nejsi mimo, máš čistú cestu, žiadne jamy,
žiadna panika, v klude šlapeš na plyn.

Jazda naprieč tou krajinou, tvojím svetom, sám so sebou,
spomínaš na každý zážitok, odznel už pár refrénov,
pár majákov, pár dementov, hudba nahlas, pohoda,
aj tak na koniec pochopíme, limit, je len obloha.

Neni kolóna a presne toto mám rád ja,
vychutnávať z báva jaká panoráma,
vôňa noci sála, tak to len nasávam,
závan nostalgie z čias keď vstával.

V noci ožívajú všetci čo idú tam,
hoci nehávajú len tak plynúť čas,
vlci na ceste sa zídu, vyjú zas,
na mesiac, zase viac keď začína zraz.

Refrén:
Ou, a tak sa zase vozíme tmou,
našou nočnou diaľnicou, ou,
ďalšou tou cestou, necestou,
na predmestí lampy so mnou.

A tak sa zase vozíme tmou,
našou nočnou diaľnicou, ou,
ďalšou tou cestou, necestou,
na predmestí lampy so mnou.