/1/
Stojí na balkóne, odpije si z frankovky,
dnes by bolo zasa dobré zarobiť tie bankovky,
jedným okom pozre na mobil, v tom mobil zazvoní,
číslo pozná, zbehne pred vchod, predať drogy Karlovi,

Karlo je vyjebanec bez svedomia, ide na vec,
ukradne prachy mame, len nech má klinec v hlave,
nasadá do taxíka, smeruje do kasína,
prešťukať, prefúkať noc a zajtra nová kríza,

v kasíne robí ona, zo sídliska Mona,
vždy si našla cvoka, čo ju mlátil ako koňa,
chce viac od života ako len chuť skočiť z okna,
Karlo je pre ňu stokár, jackpotom je Roman,

on je šéfom kasína, tmavý Gruzínec,
údajne sedel v cudzine, za podvody u firiem,
prahnúci po moci mal pod palcom celé mesto,
kluby, bary, herne, transport, biele mäso,

ref. (2x)
Mesto spí,
a v spánku píše
nové príbehy,
je ťažké im občas veriť,

/2/
Ona nechce celý život platiť podnájom,
zahráva sa s Romanom, výstrih, sukňa po zadok,
on uhýba jej pohľadom, žien má predsa dosť na noc,
no po pár dňoch, neodolal a večer ju pozval von,

preč z tohto mesta, Tatry, hotel z rozprávok,
namotaná odpovedá na dosť jeho otázok,
vyfajčí ho za volantom, dnešný spôsob vďaky,
chce ho mať v hrsti, teda v hrsti jeho konto - prachy,

Karlo ide mestom v daždi, k svojmu dílerovi,
musí sa posilniť pred tým než ticho príde do hry,
rýchly biznis, ruka ruku myje, spokojný je díler,
šňup šňup, vdýchne, spokojný je Karlo ihneď,

klúče zaštrngajú, štartuje dodávku,
plyn až na podlahu a naplno tracky z Počiatku,
Mona vystupuje z auta, lúči sa so svojím šéfom,
odomyká tmavý vchod a pri výťahu, bum - headshot,

ref. (2x)
Mesto spí,
a v spánku píše
nové príbehy,
je ťažké im občas veriť,

/3/
Zobúdza sa v dodávke, v hlave tupá bolesť,
po tvári jej steká prameň krvi a v pľúcach oheň,
ústa zapchaté, ruky, nohy zviazané,
nutkanie na vracanie, v tom vozidlo zastane,

v krvi adrenalín, dvere sa rozletia na dve strany,
a v nich silueta muža čo ju stále balil,
Karlo isto žiarli a zjetý ju chce zabiť,
vždy ju pozval na drink, no vždy odmietala jeho snahy,

teraz sa jej pomstí, bere ju na ramená,
Mona zviazaná, zranená zas na chvílu zamdlieva,
počuje je len vrzgot dverí a cíti silnú pleseň,
po pár krokoch ju zhadzuje na posteli, zamkne dvere,

cez mreže okná zbadá, že je v horách nad mestom,
možno ju Karlo znásilní a možno chce len priateľstvo,
a mesto spí, až na pár netopierov,
nechce byť svedkom hry ktorá je bez podmienok,

život na nás nikdy neútočí revolverom,
ale nástrahami v tomto boji dennodennom,
Karlo stráži Monu, v tom pípne SMS,
píše Roman, predať - smer Neapol ešte dnes,

A polícia časom začne svoje pátranie,
a prípad sa po čase nenápadne zahrabe,
mešťania si budu šuškať horory na káve,
majú tému mimo rutiny v továrni na papier.