Každe to rano premyšlam čo mohlo byť,
jeto šialenstvo ako som to mohol len pokaziť,
moje srdce ostalo na smutnom mieste byť,
mojej mysli sa ozyva,ma zmysel vôbec ešte žiť,

každe rano sa prebudzam so slzamy v očiach,
svet sa stava premňa špínavy močiar,
neviem či ešte zvladném ten natlak na hrudi,
mam pocit akoby som sa mal kazdou chvilou zrutiť,

život sa stal premňa hrou a bludiskom,
aja pytam sa?kdeje to vychodisko,
už my zostalo jedine ato je dufať,
že raz sa objavi na oblohe ta duha,

Tak vieš, slabé to je...tá posledná strofa vôbec sa my nepáči...vyzerá to tak, akoby si tam len nasilu hodil tie slová, aby si dačo vytvoril.... nič v zlom, ale to je môj názor na vec...