tak aj život dava podpas krute bolestive rany,
zo života,ktori sa pisal,bol zrazu dopisany,
zostali spomienky,fotky,dalši osud zmareny,
jeto fakt piči,prečo viem byt osud tak kruty,
nestihneš poveda ani a,a už sa všetko nateba ruti,
jemny plamienok ktory horel už zrazu nehori,
všetko sa stratilo,všetko čosi mal sa topi v mori,
ked pocitiš cojeto pad na zem tak pochopiš,
nieje vecsej bolesti ked nesieš vlastny križ,
osud sa snikym nemazna,osud je skurvena hra,
ktora sa neda ani hrať,denne zobere nadej niekolkokrat,
:::Auto EDIT (anti-dvojitý príspevok):::
Mam to dokončit a zajebť do niakeho beatu???
