Som obyčajný chalan, čo pochádza z mesta figúr,
z mesta kde väčšina ľudí na teba hádže špinu,
kde môžeš dostať nakladačku za to že niekomu nedáš cigu,
no keď vydržíš a vyčkáš, tak tí správni ľudia nakoniec prídu.
Prežil som roky v uliciach, od malička celkom sám,
veľa ľudí sklamal som, a veľa vecí dojebal.
Bolo ťažké nájsť niekoho komu môžem veriť, a kto môže veriť mne,
no keď nehľadáš, nikto sám od seba nepríde.
Tak som vytiahol tie bríle a zapol nový pohľad na svet,
a rozhodol sa, že odznova všetko začnem,
išiel som za nosom a nikoho sa nepýtal na smer,
a nakoniec som tú svoju vernú svorku našiel.
Oni čo nikdy nenechajú padnúť ma,
a ani jeden z nich na mňa nikdy nezabúda,
stále pravdu, nikto z nás nič neprekrúca,
stále spolu si trávou ničíme pľúca.
Stále ostať verný svojim a nebyť smradlavý potkan,
nezradiť ich, nenechať ich na pospas iným svorkám.
Stále s nimi byť a stále pri nich stáť,
nenechať ich zhorieť no ani potápať.
Hodiť záchranné koleso keď je treba,
a hlavne nikdy ich nenechať a nikdy nepredať.
Nemusím mať za sebou celú bandu gansterov,
stačí mi zopár pravých čo boli pri mne včera, dnes aj predvčerom.
Tak preto pomáham im aj keď niekedy to nejde moc,
keď ma požiadajú o pomoc tak nesiem to bremeno.
Robím pre nich všetko, viem že aj oni pre mňa,
a že ešte dlho od nich nebudem počuť dovidenia.
A keď nejaký potkan nás skúša rozoštvať,
oni vedia že stojím pri nich a že stále budem stáť.
Takisto oni pre mňa dajú ruku do ohňa,
aj keď sa popália tak to spravia znovu mnohokrát.
Tak držím sa pri nich a stále som s nimi,
ani neuvažujem že odídem za inými,
Viem že keď majú problém obrátia sa na mňa,
rovnako ja na nich keď potrebujem rany zaliať.
Pomôžem im ako viem aj keď mám to posledné,
podelím sa o to s nimi veď je to jasné, nie?
Stále ostať verný svojim a nebyť smradlavý potkan,
nezradiť ich, nenechať ich na pospas iným svorkám.
Stále s nimi byť a stále pri nich stáť,
nenechať ich zhorieť no ani potápať.
Hodiť záchranné koleso keď je treba,
a hlavne nikdy ich nenechať a nikdy nepredať.