Tak konečne po par tyždňoch som dokončil tento text tak to pozri a hod nazor budem rad
Snáď na teba zabudnem, ale bude to ťažké,
chcem vyskočiť za jazdy a vyhnúť sa zrážke,
prasklina na srdci ktorá tam pred tým nebola,
tvoja nenávisť moju lásku predsa len premohla,
tvoj hrejivý pohľad je odrazu chladný,
tvoj hlas už nezvoní je taký prázdny,
úsmev ti zmizol z tvare, ostal len na fotkách,
chcel som otočiť stranu, no v príbehu je bodka.
Pôjdeme každý svojou cestou, tak je to správne,
si príliš ďaleko, necítim dotyk tvojej dlane,
nenávidím ťa pretože to tak strašne bolí,
ten pocit nepoznám, no viem že každého skolí,
myslel som že si iná, no neni to tak,
preto odchádzam preč, balím si vak,
bijem päsťou do stola, môj pohľad je smutný,
milujem ťa stále, nikdy na mňa nezabudni.
Nič nebude dobré, tak mi prosím neklam,
zavádzaš ma viac ako motta televíznych reklám,
zvláštne, v hĺbke duši som to asi cítil,
ale predstavy konca som sa vždy štítil,
nechcel som to, ale prišlo to samé,
som len ďalší sklamaný na tvojom zozname,
len ďalšia prázdna duša v tomto pekle,
ďalší zamračený deň v tomto chladnom lete.
Niekedy treba lásku, zamilovanosť nestačí,
sklamala si ma, nikdy ti to neprepáčim,
včera som cítil lásku, no dnes bolesť,
no ešte že sa nad ňou dokážem povzniesť.
Odišla si rýchlejšie ako si prišla,
bola si krásna jak na jar rozkvitnutá višňa,
no prišla jeseň a všetky kvety opadli,
naše svety sa na drobné kúsky rozpadli.
Pripomína mi to ako sme sa prvý krát stretli,
ja v čiernej mikine a ty v čiernom svetri,
bola si dievča pri ktorej si povieš to je ta pravá,
no zmýlil som sa, aj to sa niekedy stáva.
No čas ide ďalej a musím to nechať tak,
púšťam to z hlavy, lebo srdce nevydrží ten tlak,
lenže nedokážem to, pre mňa si stále jediná,
tvoja láska umrela, všade je pustina.
Strašne to bolí, srdce mi stále viac krváca,
telo mi slabne, nádej sa zo mňa vytráca,
nič už nepomáha a tak dopijem posledný chlast,
priložím hlaveň k spánku, stlačím - prásk.