Tak dnes ako sme boli tak vonku každý mal nejak na prd náladu... trochu som sa odmlčal a napísal tento text do telefonu. povstal som a predniesol som im ho... každý to začal rozoberať a dal mi za pravdu a naladička bola zrazu o niečo lepšia, neviem možno na tom niečo bude prečítajte si ho som zvedavý aj na vaše názory
čakám na deň kedy ma zožerú supy,
v dnešnom svete ktorí je tak strašne hlúpi,
všade kam prídem depky a trápenia,
nikto sa nevie zmieriť s pocitom stratenia,
načo sa trápiť keď život je tak krátky,
spomíname na chvíle kedy dokázal biť krásny,
pýtame sa prečo neni tak jak bolo?
každému musíme dať jedného dňa zbohom,
treba sa stým zmieriť život vie biť aj taký,
no myslime na to že je jediný a krátky,
kým sa nepostavíš na nohy nebude taký aký chceš,
ten smútok ťa doženie k tomu že sa zabiješ,
nikto neni tak slabý aby nezvládol smútok,
aby si to zvládol musíš zahájiť útok,
nasadiť doň všetky svoje zbrane,
a nerozmýšľať nad tým co sa stane či nestane,
myšlienky sú tie ktoré zabíjajú ľudí,
spomienky tie ktoré ťa nútia zlými cestami blúdiť,
si tak sám chceš oči navždy zatvoriť,
otvorené srdce a skús aj rozum zapojiť,