Čo som mohol povedať dnes, nevyslovím ani zajtra
a ja chcem len nech je šťastná, usmieva sa.
Občas mi to nevychádza, tak je čas napísať predsavzatia.
Nesprávať sa, že nemám vajcia.
Nemyslieť, že ja som najviac.
Ťažšie sa to urobí, ľahšie sa to píše,
no povedzte to mužskej pýche,
či je spokojná a bez výčitiek.
Hrá sa s egom, kto je vyššie.
A častokrát otvoriť si oči a priznať tvár
je viac, než naoko sa tváriť, že význam sa
v sebe viac ako v druhých.
Kopanec do gulí je pre mňa budík,
ako nebyť hlúpi, nebyť skúpi
v mojej spoločnosti na slovo.
Ale vždy to takto nebolo,
vždy som nemal chuť zakričať ,,Fuck Off Y'All"
a vždy som nemusel mať alkohol,
aby som viedol s vami rozhovor.
Aj z týchto dôvodov, neviem, či som pod vodou, či na vode
lebo to jak som sa skurvil za posledné obdobie
nemá obdobu a to dobre vie iba moje svedomie,
ktoré sa tvári, že je v pohode, flegmaticky spokojne
a výhovorky, že len čakám vlastne na podnet
sú také slabé ako, že dávam vinu robote,
a že som čelil chorobe, keď som mohol čeliť zábave.
A aké bolo vtedy moje správanie?
Závidel som šťastným, závidel som zdravým.
Závidel som to, čo prajem pri oslave narodenín.
A či sa hanbím? Tri zimy by nestačili.
Na výčitky, ktoré prišli.
Na to zozbierať a vyčísliť ich,
aby pomáhali v ťažkej chvíli.
Ale komu sa to vlastne spovedám?
Miesto vašich očí, zas len kúskom papiera.
Ale už to nie je pre mňa tragédia,
že som sa s vami často usmieval
a teraz menej. Asi ozaj dospievam.
Možno mi týmto padol kameň zo srdca,
no ostal ležať v žalúdku, nastupuje otázka,
či spoznám sa, keď zbadám odraz zrkadla.

Skús písať do beatu Točka, je to neplynulé a úprava textu je hrozná.
Máš tam aj pár dobrých myšlienok, ale vela riadkov je tam slabých.
Radšej prepracovat jednu 16ku, ako napísat 40 riadkov, ktoré čitateĺa ničím moc nezaujmu.
Podla mňa zbytočne dlhé, tá téma sa dá opísať zaujimavejšie, no držím palce, nech sa darí.