Ľudia prichádzajú a odchádzajú od seba jak víkend.
Schádzajú sa s bývalými láskami na byte.
Vkročia do tej istej rieky, hoci inou nohou.
Nastúpia na vlak, čo im dával predtým zbohom.
Už mu dávno zamávali, z diaľky aj z blízka.
Myslia si, že tá osoba je taká istá
aká bola predtým, a že ju všetky chyby prešli.
Plačú pri smutných chvíľach, smejú sa zo svojich vtipov,
ale aj tak zistia, že je im zima, ked by mali sršať letom.
Nadšenie už prešlo, ostala len liečba sexom.
Čo na tom, ked je človek milý iba v spálni.
To je ako jedna príchuť v zmrzlinárni.
Osvieži, no nezasýti.
Najskor zistíš, že sa musíš porozprávať.
Potom zistíš, že ostala si zase sama
po tme a bosá s pohárom vína.
Pozeráš na tetovanie, ktoré ti pripomína,
že to bola dalšia chyba.
Aspon vieš, že ani The End nebýva v kine dva krát.
Teda možno iba v parodiach, a tá sa práve teraz stala.
Ja viem, že samota je strašná, a že sa ti nechce čakať
na pána X alebo pani Y,
tak si zatiaľ možeš užiť predsa s iným písmenom.

jedine co by som mozno vytkol su rozne dlzky riadkov, hoci aj to sa da, ked niektory das rychlejsie a iny pomalsie

díky za koment

pekný text , obdivujem prirovnania ku veciam a podobne ale taktiež dlžku riadkov máš všeljaku ale inak dobrý text je to na beat?

diky...vies co nie je to na beat.....v posednej dobe ma cisto len napadaju texty, proste len tak nejako si ich vravim v hlave a napisem ich, mozno preto su tie riadky roznomerne. Ale dik za koment.