Minulosť musím nechať za sebou a nevracať sa do nej,
je to pre mňa ťažké na ňu zabudnúť keď sa cítim ňou čím viac dole a dole.
Stále mám silu o to čo chcem bojovať,
viem dobre že keď raz niekto sklame tak je dosť ťažké mu druhýkrát znova veriť a dôverovať.
Nedokážem prestať bojovať o to na čom mi záleží,v čom chcem proste uspieť,
ak to ale nevýjde,moje riadky budú čoraz viac smutné.
Musím niekto veci nechať ísť a nemyslieť na ne,
musíš mať dôveru v niekom komu sa zdôveríš o všetkom keď už proste nevieš ako daľej.
Aj keď si hovorím niekedy že už šanca na nápravu asi není ale ak dokážeš mať stále silu v tom,nevzdávať boj,môže sa to zmeniť.
Svoje trápenie sa snažím skrývať za smiech aj keď to vlastne nejde niekedy,
niekde vo mne som našiel to,čím sa cítim neustále väznený.
Väznený pocitmi a vecami na ktoré nejde myslieť prestať dokázať,treba zabudnúť aj keď sa s nimi dosť ťažko vyrovnáva...

Viem že to tak nevyznie...Skôr to príde ako báseň...Je to text ale není určený na rapovanie,spievanie ak teda vieš ako to myslím...Je písaný z môjho života a hlavne na zamyslenie...

Texty sú na rapovanie, ak si myslíš, že nie tak môžeš písať romány, alebo poviedky...