Vsade, kde sa pozriem vladne len falos a pretvarka. Kazdy hra sa na sestru, ci na braska. No ked potrebujes pomoc ty, bracho sa ti chrbtom otoci a tym kruto na tvoje city zautoci. Preto ty si v pici s nervami a nevies co stym, ci si typa newsimat abo skoncovat s nim. No man, ty mas dobre srdce a nedokazes sa dlho hnevat a tak ako on na teba, zacat na neho kydat. Sirit klepy, sak to je pod tvoju uroven a sam vies, ze to nema skutocne ziadnu uroven. Ved ty neces byt jebnuty,tak ako on, i ked je kazdym kto ho tak dobre nepozna zboznovany, no raz pride o svoj tron. Pride o to svoje miesto len vlastnymi chybami, ktore uz len tak lahko nenapravi ani tymi najlepsimi skutkami. A vtedy vsetci zistia, ze im neukazal svoju skutocnu tvar, a po cely cas ich klamal a na bracha sa len hral. Typa obklopi samota a tak zacne vsetko lutovat, no napriek tomu mu uz nikto viac nebude doverovat. Chlapec sa utapa v trapeni pretoze, man, dovera je velmi dolezita wec a ak ju v zivote nepocitis, tak radsej rovno zaves vsetko na klinec. Pretoze, bracho, skoncis ako on, bezmocny a sam, bez toho pocitu, ze ta ma aspon niekto rad. Ale pome spat k typkovi, co v ziali sa utapa a vsetkych blizkych svojimi chybami straca. Prosi ich nech vratia sa spat a snazi sa zmazat svoj hriech. No nebol len jeden, bolo ich viac a to mu uz fellaz neodpustia nikdy viac. Sklamal ich najviac ako len mohol a aj ked robil vsetko na co sa zmohol, pochopil, ze oni sa uz nikdy nevratia spat, tak skusa zivot bez nich, no je to pre neho ako trest. Stretava fellaz na ulici, ich chladne pohlady ho zabijaju a zacina mat pocit, ze sa karta obratila a teraz sa vsetci jemu vysmievaju. Chlapec zacina mat dalsie problemy v skole aj v rodine, asi su mu fakt vsetky tieto trable sudene. Je to vsak jeho chyba a on to vie, no pomaly ale isto zacina byt vsetko stratene. Typek zhana od dilerov travu a tak pali svoje prve jointy, lebo si mysli, ze pocit stastia nezazije prirodzenou cestou uz nikdy. Ty vsak vies, co sa s nim deje, ale potichu sa len prizeras ako sa mu vsetko sere. Niekto powedal jeho holke o drogach a tak sa aj ich vztah ocitol v troskach. Nechala ho a nechcela pocuvat jeho vysvetlenia, ani reci, ze nema pre neho ani kusok pochopenia. Typek ma vsak uz v hlave jasno, presne vie co urobi a nikto ho v tom uz nezastavi. Je chladny wecer a on doma v klude dopaluje svojho posledneho jointa. Obuva sa, na hlavu dava kapucu a zhasina svetla. Vychadza z bytu a kraca po svojom sidlisku posledny krat, po tom sidlisku, po ktorom kracal uz milionkrat. Ty sedis na lavicke a ked prechadza okolo teba venuje ti svoj pohlad posledny krat. No teba v tej chvili ani nenapadne, ze to moze byt skutocne tak. Kraca dalej, no obzrie sa este posledny krat a na lavicke vidi teba, byvaleho najlepsieho kamarata a naposledy pociti bolest z obrovskych strat. V dialke uz vidi blikat svetielko blizko stanice a presne tam, tam kde blika su jeho hranice. Ponahla sa aby to este stihol, zacne bezat a nad vsetkym nahle prestane rozmyslat. Ide mu len o to, aby to stihol a konecne odtialto naveky zmizol. Uteka po chladnej zeleznicnej stanici, smeruje ku druhej kolaji. Svetlo je uz priliz blizko, nema cas, a tak len rychlo posledne dve slova vyslovi, a tie zneju ... prepac mi. Venuje ich tebe a ked je svetlo uz celkom blizko, skoci ...
-----------
fellaz, je to len moj druhy text, tak to berte s rezervou ::)) .... a bol pisany ako sa howori, na kolene ... bo to som mala take blbe obdobie, tak som to nejak zbuchala ::))