Pero prirástlo mi k ruke, za tú dobu
napísal som milióny slov. Moju osobu
ovplyvnili milióny snov
a našu tvorbu posielam havranom za tebou.
Extáza v ušiach, tá pravá emócia,
bubny a gitara, nebeská melódia,
ktorá spadla z oblohy rovno k nám
a ja ďakujem bohu za to, že vás mám.
Aj po piatich rokoch stále na rovnakom mieste.
Lejem nový asfalt na svojej ceste.
Posledná bodka na novom texte.
Gitara sa rozlieha po celom meste.
Pozri sa na fotky z detstva, rovnako hravé
duše ako vtedy, lietali bez krídel.
Pozri sa mi do očí, rovnako tmavé
ako vtedy, no lásky v nich nikdy viac si nevidel.

Refrén:
Stále som sa nenaučil písať,
aj tak musím písať každé ráno,
Dodnes po mne nevieš čítať,
aj tak plačeš pri kombinácii hlások
Je to ako umrieť verzus dýchať,
nový počin verzus spánok.
Po piatich rokoch písania stále nosím tenisky.
Po piatich rokoch písania stále som ten istý.

Od prvého textu uplynulo veľa hodín,
no životom sa stále brodím,
vtedy som si myslel, že som sám,
dnes viem, koľko ľudí vôkol mám,
ďakujem za semienko, ktoré vo mne klíči,
ďakujem kamarátom, rodine aj tebe Riči,
aj keď niekedy neviem ako ďalej,
chcem žiť naplno, nie len galej,
preto píšem, ja keď to nie je top,
nechcem sa len plaziť ako mop,
chcem prežiť každú sekundu života
ako písmeno v tomto texte,
nech sa ako svetlo v tme ligotá,
nech je všade počuť tieto piesne,
môžeš povedať, že zo mňa vyrástol pán,
ktorý vie, že nikdy nie je sám.

Ref:
Aj keď karty mieša možno život,
nezabúdaj, že ty si pilot,
nezabúdaj, ako nezabudnem ja,
pred úsvitom vždycky býva tma,
spomeň si občas na to dieťa,
dnes voľný ako vták si lieta,
nezabúdaj, prečo si tu práve ty,
že ty si hráčom tejto hry.


poprosím o váš názor, ak to niekto dočítal až sem ;)