cakam na den bez mrezi, bez retazi, ked budem moct povedat: mizme vitazi
den, ked nebudem musiet utekat pred nicim bez pricin
ked zakricim a nic tym neznicim
den, ked sa predo mnou nezabuchnu dvere, den kedy zabudnem v akej som zasranej ciernej diere
den, ked nebudem chciet nadavat na to, co ma sere
ked zivotu vezmem, to co mi on stale berie
cakam na den, je to uz strasne dlha doba
a to, co vo mne pisti, nieje vobec ziadna choroba
hlava uz nieje cista, buducnost nie je ista
pomaly si zacinam vraviet chronicky pesimista
hlavu mam sklonenu do tmavej hlbky
svet vidim ako malu iskru na konci dlhej trubky
nechem uz citit tarchu cudzich hriechov
cakam na den, ktory nebude piatok trinasteho

®: cakam na den, ked bude vsetko fajn
cakam na den, ked uplny pokoj budem mat
cakam na den, ked nepocitim slzy ani hnev
stale cakam na ten den
pockam, este chvilu pockam
na den bez hadov, v posteli na den bez opic na stolickach
ja na nicom nesedim, svyniam neverim
a na chlapika v bavoraku sa veru hrat nemienim
som sice nula, ale nula s tvarou
nie ako nuly co hovoria vela a povedia mi len malo
falosna hra na kralov, ktori prehrali aj ked nic nemali
a utiekli, ked zmizol ich valov
smutno sa mi hladi na tych z absenciou umu
na ludi ponorenych do piva a rumu
na ludi, co sa chvalia vlastnym, ale obratenym dresom
na tych, ktorych myslenie je handicapom
cakam na to, ked mi niekto zahra na strunu
a nebude to smrdiet pachom konzumu
stale cakam na stretnutie s dnom,
ktory nebude len nedostupnym a hlbokym snom

®: