život je ako divadlo no nechce sa mi dívať doň,
keď väčšinou to vždy bol iba súboj jak so švihadlom,
a problémov niekoľko ton kým dobrých vecí pomenej,
jak pandorina skrinka radšej nechcem vedieť čo je v nej,

pohľad z okna je úžasný no všetko sklo je priehľadné,
rozoznať to čo vidíš je umením veď to poznáš ne?
môžeme sa tváriť že sa pozeráš do zrkadla,
že špina čo je za ním je aj v tebe vŕba bútľavá,

ľudia si stále klamú jeden druhému jak psi,
predtým než niečo povieš tak sa nad tým prosím zamysli,
sami tomu neveria no točia stále dokola,
hovná tlačia priamo z úst ktoré majú priam dokorán,

potom prídu na net, a píšu jak sa majú,
že tú svoju vojnu vzdajú, problémy energiu sajú,
brány nie sú zavreté len kľúče musíš hľadať,
netrpezlivosť ľudí je už rokmi veľká vada,

tak znova stojím na balkóne pálim jednu za druhou,
do uší tlačím nostalgiu Delikovou zásluhou,
a myšlienok je tisíc ja ich priamo v hlave počujem,
ja vyberám ich smer ja tú správnu cestu určujem.

Veľmi plynulý text, toto sa mi páčilo. Obsah je celkom v pohode, na rýmy moc nepozerám, ale určite je to dobrý text. Dokázal by som si z toho predstaviť aj hotovú nahrávku a to je hlavné :)