ostatný sa ktebe postupom času správali asi tvrdo ,
už si si myslel že si dávno zavodou ,
iný ťa odsudzovali a bol si zase bezbodou ,
a keď táto chvíľa prišla úplne sama ,
bol si zase sám a to nieje sranda ,
už som to pocítil aj ja sám ,
keď som sa vzdal skôr než som hocičo začal ,
možno by to všetko dopadlo inak ,
keby sa dala zmeniť aspoň tá posledná chvíľa ,
pri ktorej si možno sklamal ty ,
a ľudia okolo teba začali hovoriť že si zosratý ,
ale ty si sa bál že to môže prísť ,
a môžeš stratit to o čo si nikdy necel prísť,
už je to ráz tak život je krutá realita ,
ľutujem už ľudi čo im stúpa nervozita ,
už je to ráz tak a nikdy to nezmeníš ,
stojíš tu sám a aj tak nič nespravíš ,
teraz práve začala moja druhá sloha
ktorá opisuje život zo stoky úplne z dola ,
keď sme boli malý behali sme po ihrisku ,
neskôr začali zháňat všeliaku kokotinku ,
cigarety alkohol boli len začiatky ,
potom bratu prišla mariška do matky,
naše úspory boli vtedy minulosť ,
potrebovali sme to to bola naša bezchybnosť ,
ja som už prestal iný pokračovali ďalej ,
prišlo piko a zmizla ich dlhoročná nádej ,
ostatný si mysleli že s tým skončia tak ako ja ,
toto bola pre nich ta vyjebaná idea ,
mne sa postupom času vrátila tá nadej ,
a začal som zisťovať že niesom úplne na dne ,
už je to ráz tak život je krutá realita ,
ľutujem už ľudi čo im stúpa nervozita ,
už je to ráz tak a nikdy to nezmeníš ,
stojíš tu sám a aj tak nič nespravíš ,
:::Auto EDIT (anti-dvojitý príspevok):::
hmmm poprosil by som nejaky komentar because je to moj prvy text
