Keď všetko stráca zmysel,
ja sám triezvu myseľ,
je mi zima od srdca, obsah mozgu v mise,
za dverami prúser.

Prepočítavam strácam signál,
ak je tu niekto, kto sa vo mne vyzná,
prosím, nech sa okamžite prizná,
nie? zas to hovorím len izbám.

Cítim sa ako mŕtvy a nepochovaný,
alebo ako Lúzer ten nepochopený,
alebo ako Majka, tá čo spadla z oblakov,
inokedy ako Májka, olovrant Slovákov.

Daj mi pokoj, nechcem vidieť majk,
dvakrát za minútu refresh, chcem vidieť like,
byť oklamaný, že som naj,
som v tvojich rukách, tak sa so mnou hraj.

Refrén:

Juraj Benetin:
Dnes chcem byť samotár, samotár, samotár,
sám sa namotám, potom zamotám, potom zas som sám
samotár, samotár,
sám sa namotám, potom zamotám, potom zas som sám.


Končím veriť, že Zem je guľatá,
tá sviňa skurvená má toľko ostrých hrán,
nikdy by som nepovedal, až kým som sa neporezal,
chcem veriť tomu, že Boh sa nepozeral.

Ok, má toho veľa a nemá čas,
a keď nejaký má, tak ho nestráca,
takže robíme čo chceme, hlavne vďaka Bohu,
vlastné rozhodnutia, lebo vlastný rozum.

Osud neexistuje a kto ho potrebuje definovať,
mám tu preňho synonymá, podobné slová,
genetická predispozícia, zhoda náhod,
byť šťastný alebo aspoň mať nárok.

Spadol mi kameň zo srdca, bohužial na nohu,
a to že spadol práve tam, nebolo vôbec na Bohu,
tak teraz je to na vás, zoberte si ma na špacír,
sám proti všetkým, váš kacír.

Váš samotár..

Refrén:

Juraj Benetin:
Samotár, samotár,
sám sa namotám, potom zamotám, potom zas som sám,
samotár, samotár,
sám sa namotám, potom zamotám, potom zas som sám.


Vtedy, keď ti prídem ako autista,
vtedy, keď si vravíš, ten sa zbláznil dočista,
vtedy, keď ti pripadám, že sa hrám na Krista,
práve vtedy sa vo mne budí hudobný artista.

Zahĺbený do seba, zaľúbený do seba,
odháňam svojich dlhoročných ludí od seba,
ešte predtým jak ich všetkých odplaším,
pošlem vám ostatným túto správu vo flaši.

Refrén:

Juraj Benetin:
Som samotár, samotár, samotár,
sám sa namotám, potom zamotám, potom zas som sám
samotár, samotár,
sám sa namotám, potom zamotám, potom zas som sám.