stalo sa toho vážne veľa.
Veci na ktoré zabudnuť sa nedá,
aj keď fúka silný vietor stále stojíme tu rovno.
Milión vecí, čo sa minulý rok udiali,
mnoho ľudí odišlo, no mnohí ostali,
naštastie odišli aj tí čo za nič nestáli,
niektorí sa len stratili, no druhí skonali.
________________________________
Týmto zdravím všetkých ľudí ktorých nechcem meniť nikdy za nič,
veď po tých rokoch reálne viem že vždycky je to na nič,
keď nemáš po svojom boku nič iné okrem strachu,
keď ťa chce deväť z desať zničiť a rozdupať v prachu.
Ten kto ma pozná už vie že to čo vravím tak aj myslím vážne,
že keď začnem vravieť príbeh neskončí sa vždycky krásne,
že nestaviam sa chrbtom, nikdy nečákam kým balón praskne,
že pri problémoch iných zabudám aj na tie vlastné.
Keď si raz prestanem vážiť ľudí ktorých by som vážiť mal,
tak tu ti sľubujem povie ti o tom celý sál,
do bodky všetko prečo som sa vlastne bál,
prečo som kráčal ďalej a nie vždycky pri vás stál.
R:/Vyskoč z balkóna na betón ak nepoznal si tupca,
pochop že nie si veliteľ, ani žiaden sudca,
v mojich očiach hlúpa lúza, ktorá sa mi v mysli túla,
v tvojich očiach jednička no v mojich čistá nula.
Viem že celé je to fraška, a z mojej strany maska,
ktorá zakrýva podstatu, v ktorej každý článok praská,
keď už aj podstata sa po krátkom čase stráca,
tak vtedy píšem na papier, len to je moja práca./
Prišli aj problémy, ktoré sa zamnou roky tiahnu,
týmto vám prisahám že na čest mi nikdy nesiahnu,
že stále budem stáť pri vás aj keby posledný,
že ma ani jeden človek nikdy proste nezmení.
Nezabúdam všímať ako ste sa tam zachovali,
kĺbko sa postavilo, iní ihneď zutekali,
posolstvo sveta podľa novej múdrej vety znie,
že zachovaj si živý krk a uteč kým je zle.
Lebo keď ostaneš tam dlhšie bude už len horšie,
doriešiš staré problémy, na rad prídu tie novšie,
niekedy sa len tak zastavíš a pýtaš sa Boha,
prečo je spoločnosť tak neschopná a myseľ strohá.
Ďakujem všetkým ľuďom ktorí tu stále so mnou stoja,
každého z nich si veľmi vážim veď ste rodina moja,
za nič na svete sa nikdy chrbtom nepostavím,
všetky tie veľké hlúpe chyby snáď raz nejako napravím.
Dúfam že proggres ktorý ide do piče sa skončí,
že aspoň jeden z vás pochopil o čom tu točím,
ten malý chlapec ktorý nevie ako skončí,
veď jeho prvé meno je problém a druhým sa volá zločin.
R:/Vyskoč z balkóna na betón ak nepoznal si tupca,
pochop že nie si veliteľ, ani žiaden sudca,
v mojich očiach hlúpa lúza, ktorá sa mi v mysli túla,
v tvojich očiach jednička no v mojich čistá nula.
Viem že celé je to fraška, a z mojej strany maska,
ktorá zakrýva podstatu, v ktorej každý článok praská,
keď už aj podstata sa po krátkom čase stráca,
tak vtedy píšem na papier, len to je moja práca./
2oI2
Vopred vdaka za feedback, budem rad
