Dávaš francúzak papierom, ja zas tebe,
Bolesť dôsledne ukrývam, v paralene.
Idem v tom buse, život je ako zastávka na znamenie,
Nešťastní v panamere a každý chce byť jak oni.

Ja sa len pýtam mnohých, či im to stojí zato,
Sfajčiť modrých kartón skončiť vzťah s tou kvôli poci-
Tu že ťa obdivujú, tí čo nevedia presne čo chcú,
Neviem... V karanténe jebem chorý zákon.

Nespatrím policajtov, očami hladám teba,
Zas sa hneváš, navonok silná vnútri slabá krehká
A ja zasa splietam, lož cez lož červený jak Vinettou,
No s každou otvorenou izbou písmená len vyblednú.

Hmm, no ty sa furt vrácaš naspäť,
Dúfame že sa polepším- prázdna nádej.
Milión šanci premárnil som, kolko premárnim,
Ona to toleruje, práva láska- nemám rým.

Zaujimave myslienky, par veci by som pomenil, asi hlavne ten zaver.
Rymy dobre, obsah dobry. Je to fajn praca

asi som staromodny ale nechapem tento novy štyl žiadne rymy žiadna myšlienka nič, len tolko k tomu inač to neviem pochopit kde su tie stare časy old school classic beat a chalani ktory riešia problemy doby občas mi to chyba ale čim to je že sa to skurv...asi tym že dnes chce byt každy chraper a lenže polovica z vas na to nema rozpravanie do sedliackej hudba neni rap u mna, trebalo by to tu prečistit... diky nepotrebujem vas chapat a som rad že sa ma to nedotklo