Pred ôsmimi mesiacmi mi vyšiel spod rúk prvý text,
Pamätám sa naň doteraz, bol o tom jak trpíme.
Zrazu som chcel stále písať, písanie - môj koníček,
Ani jeden nebol dobrý, každý text bol o ničem.
Lenže pero v mojej hlave nechcelo prestať písať,
Rýmy, metafory v mysli, vzdávať sa nemá význam.
Postupne sa ale hobby mení na niečo vážne,
Pero bolo jak súčasť mňa, písanie moja vášeň.

Keď som mal na nič, zvláštny deň, sadol som si s perom v ruke,
A písal som krátke riadky, zrazu všetko dobré bude.
Nepisal som tam vety, ktoré patrili mojej hlave,
Písalo ich moje vnútro, zo srdca priamo na papier.
Slová som písal jak v kŕči, vyzeral som ako chorý,
Iba táto jedna vec ma dokázala upokojiť.
A odrazu som myšlienky mal v hlave roztriedené,
Moje pero - terapeut je na mňa pripravené...

R:
Pero je môj terapeut, ktorý mi vždy pomáha,
Pomôže mi len písanie, keď má problém ponára
Pero je môj terapeut, keď som na dne pohára
Písanie upokojuje ako žiara polárna


Keby sa ti podarilo vidieť každý jeden text,
Vedel by si o mne snáď viac, než ja sám o sebe viem
Text píšem aj vtedy, keď viem, že ho nikto neuvidí,
Viem že to nikdy nenahrám, len píšem svoje pocity.
Pero je môj terapeut, pomáha mi vo dne, v noci,
Neplatim mu od hodiny, stačí mu len dobrý pocit.
Môžem mu povedať všetko, ako denník dvanásťročnej,
Možno ti to príde divné, no vyrieši každý problém

Keby si niekto pozeral, do jedného moje texty,
Mal by ma prečítaného, jak celú Bibliu svetci.
Vedel by každý jeden hriech, tak ako aj zlé vlastnosti,
Čo si o kom, prečo myslím, prečo robím tie hlúposti.
Lebo môj zošit a pero o mne vedia fakt priam veľa,
Vedia viac než moji známy, než rodina, než priatelia.
Som už proste taký, dám na papier dušu, srdce, telo
Niekto má na to priateľov, ja mám na to zošit s perom.

celkom pekne ,dokazal som si predstavit hotovy song

Vďaka Heroín.. Plánujem to aj v blízkej dobe nahrať až bude čas...