Zdravím ťa Nomad, takže ako berieš po tých rokoch graffiti? Už je tomu 20 rokov, čo sa venuješ tomuto farebnému štýlu.
Nastali už nejaké určité zmeny v tvojom živote?
Samozrejme, pomaličky sa všetko postupne mení, aj keď niektoré veci ostávajú. To, že graffiti je už celosvetový fenomén (ktorý sa rozvinul niekde viac, niekde menej), znamená, že je to dosť zglobalizované. Nenájdeme typicky americké, alebo typicky ruské graffiti, ale štýly sa môžu veľmi podobať, aj keď sú na opačnej strane zemegule. Záleží na jednotlivcoch, čím sa inšpirujú a čo považujú vo svojom vývoji za hodnotné podľa svojho srdca, alebo sa prispôsobia trendom, ktoré vidia a nemajú tú "odvahu" byť originálny. Ja som cítil graffiti vždy ako umenie a túto líniu sledujem. Tým pádom ma nikdy moc nezaujímala línia "adrenalínového športu" v graffiti, prešiel som tým a keďže vždy išlo o ten výsledok, tak som sa sústredil na výsledok, nie či to bude ilegálne spravené, alebo legálne. Ak spraví človek ilegálne dobrú vec, tak to cením. Ak spraví ilegálne zlú vec, tak to necením. Nezaujíma ma, že to bolo spravené ilegálne,kvoli tomu to nedostane rešpekt. Práve naopak, robí to zlý obraz celému graffiti a každý v tom potom vidí ten vandalizmus a oprávnene. Robil som ilegály, ale vždy tak, že nikto nemohol povedať, že som spravil vandalizmus, pretože to bolo vždy umenie s pohľadu estetiky.
Pamätáš si ešte na tvoje prvé začiatky v Trenčíne, kde si nastriekal svoju prvú vec na stenu? Nie je to už teraz taká nostalgia, na tieto veci si spomenúť?
Samozrejme, to sa nedá zabudnúť a už som to viackrát popisoval, už aj fázou nostalgie som prešiel, teraz to už je len fakt, bolo to niečo nové a fascinujuce, neodolateľné. Ako každý, keď si spomenie na niečo dávne a pekné, tak by to chcel vrátiť aspoň na chvíľu, ale to sa nedá. Dá sa tomu len priblížiť. A najmä tie fázy objavovania niečoho nového sú najkrajšie.
Boli v tej dobe aj iní writaz, čo začali s tebou v rovnakom čase maľovať.
Kto ťa najviac inšpiroval, boli u teba nejakí top writaz čo ťa vtedy dostali do kolien?
Jasné, boli writaz, boli ľudia, čo ma do toho dostali. Čo sa k tomu dostali predo mnou a inšpirovali ma. To bola práve tá objavovacia fáza. U nás bolo "pole neorané" a bolo len na nás, čo spravíme, čím prekvapíme, nebola konkurencia. "Do kolien" ma dostávali vtedy obrázky z časopisu napr. Poplajf, kde Madcan z Prahy robil články a dával tam fotky najlepších napr. z ameriky a Nemecka a pod. Takže MODE 2, Loomit, FX crew, CES, DELTA, SUB a ich veci to bolo ako scifi na tú dobu a predstava spraviť niečo podobné doma bola fascinujúca. No a potom Praha ( SCARF, LIE ONE, WRACH, DSK crew), to nás nakopávalo. Potom v roku 1996 ma silno nakopol Mníchov, keď som išiel s otcom na cyklotúru cez Alpy a keď sme sa vracali, náhodne som tam narazil na top writaz v nemecku na špeciálnom jame (k tomu som spravil aj vtedy špeciálnu story reportáž MNÍCHOV STORY).
Kde si nakupoval spreje? Lebo v tých časoch sa nedalo nejako na Slovensku kúpiť kvalitné cans a caps, niektorí chodili do Ostravy na nákupy. U teba Nomad to bolo ako, mal si tie správne obchody kde si chodieval kupovať cany a caps?
Dobrá otázka, no u nás boli spreje len Duplikolory a neskôr dosť drahé Multony (tie boli dobré) a okrem toho len zopár sprejov, čo sa s nimi nedalo robiť a ešte boli aj drahé. Trysky neboli vôbec a s originálkami sa nedalo absolútne robiť. Takže sme museli robiť s Dupláčmi a chodili sme do Prahy občas na výlety kupovať trysky a aj spreje do Modrého Sametu, čo bol vtedy jediný graff shop tam. Popritom sme aj nejaké graff časáky kúpili a pobehali sme tam po zónach a všetko pofotili, takže mám z tých čias veľa fotiek vecí odtiaľ (roky 96-98). V tej dobe vznikol v Bratislave aj veľkoobchod s farbami a sprejmi Peminex, tak potom sme chodili tam kupovať Beltony.
Dobre si pamätám s tejto doby, že keď som chodieval vlakom k babke, tak bolo strašne veľa pieces na stenách vidieť práve v Trenčíne.
Myslím si, že v tej dobe u vás graffiti boli na vysokej úrovni. Ako to vnímaš? Bol v tom nejaký cieľ ukázať že graffiti nie sú len vandalizmom v očiach bežných ľudí?
Bolo to tým, že sme sa inšpirovali tými najlepšími a Prahou a tú latku kvality sme tlačili ako sme dokázali. Menej sa bombilo a viac sa robili piecy farebné, aj na ilegáloch ak sa dalo. Proste latka išla hneď hore a tým pádom sa všetci viac snažili, lebo keď niekto zaostával, bolo to hneď vidno bol z neho toy a hneď bol premaľovaný, alebo krosnutý. A maľovalo dosť veľa ľudí, boli jamy a dosť to žilo. Až po čase sme potom zistili, že inde je to slabé a dokonca aj v Bratislave sa skoro nič nerobilo, len zopár ľudí robilo také priemerné a slabé veci. Bol to taký náš lokálny boom. A ešte sme sa snažili aj v tej Prahe malovať, to bola pre nás vtedy naša mekka graffiti, kde sa už maľovalo vo veľkom a štýlovejšie.
Vieš si teraz spomenúť asi koľko si nastriekal malieb s tvojej tvorby na legálnych stenách a kde si najďalej striekal na nejakom graffiti jame?
Nikdy som to nezrátaval, ale mám skoro všetko zaarchivované prehľadne. A najďalej som si strekol na Kanárskych Ostrovoch na Tenerife, ale bolo to tam dosť narýchlo a fúkal silný vietor
. A ešte v Nórsku v meste Bodo, to bola ale skôr zákazka. Málo som ešte precestoval, to je teraz môj najväčší handicap, ktorý chcem dohnať trošku podľa možností.Boli aj nejaké vlaky a ulica?
Boli samozrejme, vlakov máličko, to sa u nás moc nechytilo a potom už sa nerobili. Ulica sa jeden šas robila dosť silno (aj trikrát do týždňa). Chromy, taggy, trhrow upy, rooftopy, všetko. Potom ale prevážili legály a aj zákazky.
Ako sa Trenčín zmenil v graffiti arte? Sú aj iní umelci, čo ťa vedia aj dnes prekvapiť a inšpirovať?
V Trenčíne postupne sa prestalo maľovať, momentálne sa nemaľuje skoro vôbec. Ľudia poodchádzali, prestali maľovať, mladí išli na školy a venujú sa iným veciam. To je dosť smutný vývoj, ale takto podobne to je aj inde. Ja maľujem občas, tiež dosť málo a tá scéna sa rozpadla, ľudia dospeli, majú deti, svoje rodiny. Je to mŕtve. Je to hlavne preto, že je tá scéna rozpadnutá a nemá to kto znova oživiť, lebo je tu teraz taká mladšia generácia, ktorá už stratila kontakt dávno s tou pôvodnou scénou a išlo to do stratena. Umelci, čo by vedeli prekvapiť pozitívne existujú, je ich ale málo, teraz dominuje street art jednoduchý a tlačí sa to výstav a celkovo to nejakú vysokú úroveň nemá. Z ulice to prešlo do škôl a do výstav, ten underground, aký bol kedysi zmizol a je to už všetko na komerčnej konzumnej báze, čo je opak toho, čo bolo na začiatku a z čoho to vzniklo. Ale je to aj chyba dokumentaristov a scény, že to nikto nezobral pod palec a systematicky to nezachovával a nepopularizoval oficiálne. Nespravila sa doteraz ani kniha graffiti na slovensku, ktorá by to zdokumentovala.
Je momentálne u vás nejaká top crew čo maľuje v Trenčíne aktívne, alebo už to tak nevnímaš okolo teba čo sa deje?
Už to tak nevnímam, ale keby sa niečo objavilo, tak by ma to zaujímalo samozrejme. Starám sa o seba a nie som zodpovedný o okolie, keď niečo spravím, tak sa snažím, aby to bolo čo najlepšie, podľa mojich možností. Viac robiť nemôžem. Vždy som to tak robil. Inšpiroval a prekvapoval. Starať sa o niekoho, kto sám nemá snahu, to je zbytočné. Kvalitu rád pochválim a nekvalitu skritizujem. Nie som ignorant, ani egotriper, ani konzument, ale tvorivý skiler, čo sa sám živí tým, čo spraví. Som v podstate sám v tom, čo robím, nemám žiadny tím, ani niečo, v čom by som sa viezol a tak je tá moja produkcia troška skrytá pred masami ľudí. Chalani mladí občas zamaľujú, ani o tom neviem, máme celkom dosť legálov v Trenčíne. Moja crew THK ešte žije, akurát sa chystáme po dlhej dobe zamaľovať teraz. Inak donedávna boli aktívni v ilegáloch hlavne FUNS crew v TN, ale tí väčšinou cestujú a nikto nevie, čo vlastne robia.
Mám od teba jeden skeč "Nomad" z čias Ostrov4Graffiti 2001, ktorý mám dodnes uschovaný ako pamiatku na túto super akciu. Ako si to vnímal, bola už Žilina čo sa týka graffiti o čosi vyspelejšia ako keď si nastriekal v roku 1996 jednu vec na betónovú šeď, a síce "Zlom"?
Žilina robila vtedy hlavne vlaky a na legáloch toho moc nebolo, Žilina mala taký svoj jednoduchý štýl, kde bolo cítiť že to je ako keď robia vlak, rýchlo a čmáravo. Hlavná osobnosť a styler tam bol SOUL. Nedoťahovali to do nejakých efektov a na max, ale len základný tvar a hotovo. Čo je síce podstata, ale na legále je to málo trocha. Síce vtedy nikto žiadne legály vybavené nemal, ani sa im to nedarilo, lebo graffiti bolo okrem Trenčína také, že verejnosť to moc "nenadchýňalo" a pre "vandalizmus" nebudú predsa dávať k dispozícii ešte plochy. A ani to nemal kto vybaviť asi tam. Naschvál som do Žiliny vtedy išiel, lebo ma vyprovokoval k tomu jeden článok v Novom Čase, kde týpek, čo robil airbrush, tam splietal, že graffiti učil robiť nejaký indián a že vraj v Žiline je najviac graffiti a najlepšie. Tak som si to išiel overiť a nič som tam nenašiel a spravil som tam ten "Zlom". To bol skeč mojej frajerky Moniky, ktorá mala talent a ten skeč som presne dal na stenu a dal do farieb. Mala meno CHAOS. No a ten naozajstný "ZLOM" v Žiline nastal v tom roku 2001, keď dokázali zorganizovať na tú dobu masívnu a kvalitnú akciu OSTROV 4 GRAFFITI, kde pozvali aj writerov a umelcov zo zahraničia a spravilo sa tam veľa muralov a veľmi vyspelých malieb a kvôli tomu aj vznikli tie legály. Potom to ale zase upadlo a Žilina bola zase vlastne tam, kde bola. Ale je to dosť veľké mesto, takže je jasné že pár ľudí tam maľovalo ako tak.
Aký odkaz by si chcel dať pre writaz a pozorovateľov na HipHopfórume.sk, v čom by mali nájsť umelci svoju jedinečnosť?
Nech robia zo srdca a ako najlepšie vedia. Nech sa nepozerajú čo je "v móde" a nech nerobia to, čo im nepasuje len preto, že to robí niekto okolo. Tak som to robil ja vždy. Ak sa mi niečo veľmi páčilo, nakoplo ma to, ale nekopíroval som to, chcel som spraviť niečo iné na tej úrovni. Ak sa mi niečo nepáčilo, mohol si hovorit kto chcel čo chcel, nezaujímalo ma to. Len slobodná tvorba zo srdca a bez špekulácií môže prinášať dobrý pocit a netreba sa za to nanbiť, ale naopak, byť hrdý na to, že nezradím sám seba. To neznamená byť egoista, ale úprimný a otvorený svojmu citu.
Ďakujem za interview a som rád, že na fórume Graffiti Art bolo ďalšie zvučné menu s Writingu.
Aj ja ďakujem a nech sa darí, MAKE ART, NOT WAR! Hocikedy znova môžme spraviť debatu..
Peace
Zdroj:Graffiti Web
Nob
