Je to iba pocit či som fakt na kolotoči.
Nevládzem sa pohnúť, už nevnímam,
Upadám do spánku a zrazu snívam.
Otváram oči a nado mnou krúži kŕdeľ vrán,
Neviem či je to sen či realita, som tak sám.
Ležím na nejakých schodoch necítim chlad,
Skôr teplo sálajúce z mojich otvorených rán.
Pri pohľade na mňa vrany dostávajú hlad,
Neviem sa pohnúť už niesom svojho tela pán.
Avšak v mojom vnútri sa bijú dvaja vlci,
Jeden je symbolom dobra a druhy zla,
Vyberám stranu nech mam niečo v moci,
Nie je to také ťažké je to predsa iba hra.
Podľa toho čo viac kŕmiš vyhráva strana,
Pozitívne myšlienky sú ta správna strava,
Samozrejme iba ak chceš aby vyhralo dobro,
Ak nie tak sebalutost ta ta zničí na sto pro.
Vomne zvíťazilo dobro ale nie na dlhu dobu,
Pozri čo sa stane ak ho nehas len tak mrieť,
Postavil som sa na nohy, išiel som k dobru,
Zastavil som a nechal smutne tony znieť.
Takto nejako to vyzeralo v mojom vnútri,
Žiadne šťastie iba hlas vraví : srdce udri.
Viem... že nemám tu čo robiť,
Viem... že do dola vedu schody,
Chcem... toto celé skončiť,
aj tak som už len chodiaci zombie.
Hlas vnútri vraví... čo takto skočiť?
preletieť schodiskom a zavrieť oči.
Vo vzduchu sú mi predsa nanič nohy,
nemusím stáť keď mi ich niekto zlomí.
Bojím sa že cesta späť je po úbočí,
schody miznú, keď sa k nim otočím.
To úbočie je strmé, sám nevijdem nim,
potrebujem pomôcť ale vôkol je iba dym.
Som v bludisku, cítim sa ako pantomím,
cestu z neho von hľadám dlhé noci a dni.
Vždy nájdem smer a klame že je správny,
ja mu uverím a dostanem facku od karmy.
Stále som na nohách môžem pokračovať v ceste,
vrany ma sledujú keby zastanem na mieste.
Všetko ma bolí ak je to sen tak prosím,
keby tak mám silu a to všetko skončím.
Dobro leží na zemi cíti pach z papule nepriateľa,
žiadny pocit blažený bolesť pulzuje pozdĺž tela.
Posledný zvyšok sily, ukrytý v malej chvíli,
dobro prehrýzlo tepnu zlu, žiadny pocit viny.
Cesta ku šťastiu je ťažká, vyhrajú len silný,
ja som a víťazím, schody, ja bežím nimi.
Stúpam na jeden za druhým, ale ďalší,
zosunul sa, padám jak kvapky v daždi.
Všetky raz dopadnú ale podo mnou tma,
poznáš to keď voj sen zahalí iba hmla.
Pri páde strhne ťa z tej nočnej mory,
zistíš že sa s tebou tvoja hlava hrá,
už nemôžeš zaspať si mimo normy,
skrytý pod dáždnikom, nad tebou mrak.
Sen a skutočnosť, dve úrovne reality,
vo sne slobodný ale v skutočnosti skrytý.
Vo sne si vytvorí tvoje ja svoj vlastný svet,
zrkadlo pocitov, emócií, tvojich viet.
Tam sa odhaľuje skutočný stav tvojej psychiky,
budeš sám sebe klamať či sa pustíš do bitky.
Vojna dobra a zla v nás trvá odjakživa,
čierna verzus biela a dohromady sivá.
Este hadam nedokoncene..:)..Ano je tam pestrost v type rymov...Podla mna je kreativita len prinosom a nebojim sa toho ako to dam do beatu lebo ked clovek vie tak da..:)..A uz som si to do par beatov daval cize pohoda..:)..Tento text vznikol po rozchode s priatelkou...Teraz sme opat spolu a dnes som dopisoval...Preto zvitazilo dobro..:)..
:::Auto EDIT (anti-dvojitý príspevok):::
prosim vyjadrite sa lebo si rad citam nazory..:)..Diki
. Som to ani nedočítal. Vieš prečo ? Lebo ma to nudilo, ale tie rýmy boli celkom dobré ale niektoré boli slabé ako ten prvý ten : kolotoči - točí
