hriech ma ovplyvnil teraz čaká ma len peklo.
Neostáva nič, už je koniec medzi nami,
spravil som hrubú čiaru za našimi snami
a nahradil ich ničím, prázdnota ma ničí,
ale vraj sa len ľutujem, mám to v piči.
Veľa krát som sa zmenil, vždy kvôli tebe,
v poslednej dobe mi však asi dobre jebe.
Som idiot ja viem, neodpustíš mi nikdy,
prijmi aspoň moje prepáč za všetky krivdy.
Neviem čo spravím, trhám sa v spaní,
hľadám spôsob ako trápenia sa zbavím.
Pesimista ktorý neverí v dobré správy,
bohužiaľ, na charaktery nie sú zľavy.
Čítaj tieto riadky ale neplač nad nimi,
som len ďalší idiot ktorý sa previnil,
a hľadá nejaké skratky, život je krátky,
mal byť žitý s tebou už nás pustili oprátky.
Hodila si ma od seba preč, celou silou,
čo už, ja zahrabal som sa pod špinou.
Mám odísť od teba keď toľko si mi dala?,
skutočne si sa so mnou láska iba hrala?
a čakala, kedy sa už konečne popálim,
odísť preč, keď je človek príliš slabý.
Tak ja idem, opúšťam tvoje brány,
vy si navzájom zahojíte všetky rany,
ale čo zmôžem bez teba medzi snami,
nejdem ti už viac, v živote brániť,
odchádzam, z tej našej krásnej dráhy,
už sa nemajú s čím spájať moje plány,
existuje iba jeden a to životu sa brániť,
a vašich ostrých pohľadov čo bodajú sa strániť.
Mám chuť, všetky moje texty spáliť,
pokúsiť sa aspoň kúsok šťastia zachrániť,
nechcem už viac, vyberať si strany,
vytvorím vlastnú, a zavriem brány,
pred vami, ste škodcami mojej hlavy,
veľa ľudí zchuti kúsky mojej duše trávi,
ničiť ma, áno to vás neskutočne baví.
Prajem vám mmm, ťažko sa to vraví,
prajem vám, pokoj v ríší duší tmavých.
Myslíš že sa ľutujem? tak to si mimo,
nestojím o ľútosť, spoveď v rýmoch,
ak chceš niečo spraviť, skús mi pomôcť,
ale nebudem ťa prosiť, odbíja pol noc,
spoza okna vidím iba, samé čierno,
pokúšam sa žiť sám, bez spomienok,
ale je to ťažké, môj tieň je hyenou,
a sleduje ma stále, som len predjedlo.
Predkrm, pre tie mnohé tupé tváre,
plné nenávisti, avšak ja to chápem.
Máte dôvod, ublížil som veľmi veľa,
až tak vážne že je teraz zo mňa zviera.
Jediné oči čo na mňa hľadia s láskou,
sú preč, ja zakryl som slzy maskou,
a dnes, pre mňa láska nie je kráskou,
len meč čo ostro bodá a časom praskol.
Tak bežte!, Ja dávam vám náskok,
nehrešte, keď budete počuť praskot,
veď ešte, atrament môj nezaschol,
a nezaschne, je to krv plná riadkov.
Vy kliešte, cicajte prosím iných ľudí,
so strachom z vás, sa každé ráno budím,
a večer zas, pomedzi lampy blúdim,
telo nespí, viac nepotrebujem budík.
Kapucňa na hlave, nevidia do mňa,
skrývam svoje oči, pred žiarou ohňa,
a pozerám sa tam, dopredu neustále,
dnes prázdno mám, v srdci aj hlave.
Darmo na mňa, mierite dutú hlaveň,
vykúpenie duše ak posledný krát padnem,
viac nevstanem, svoje miesto si nájdem,
už som pripravený, oči pomaly zavriem.
Ale nikto nestrieľa, možno raz príde,
tá chvíľa, kedy dostanem svoj výbeh,
a ty si vzpomenieš, na smutný príbeh,
Homieho, básnika z tmavých izieb.
Pribeh ktory sa skoncil...Teda nie je to iste ale je mikro sanca ze este budeme spolu...Cize toto je text o tom ako to skoncilo...Ako ma to mrzi...Ake to ma dosledky...Ako sa po tom na mna pozeraju a spravaju sa ku mne ludia...A o tom aky by som bol rad keby.........Sa to cele skonci.....Vsetko........
:::Auto EDIT (anti-dvojitý príspevok):::
aj ked je to venovane jednej osobe..Tak prosim o nazor..:)
jozef ty si to už raz komentoval 
