Vždy som sa snažil nájsť pokojné miesto,
kde prestanem vnímať realitu a priestor,
tam zastanem a čas prestane plynúť rýchlo,
tam nájdem pokoj a oázu kde vládne ticho.
Hľadal som všade ale nikde nič som nenašiel,
blúdil som svetom ale nie je tam pokoj, mier,
pátram stále, lebo nie je ho ľahké nájsť,
bohužiaľ z hľadania nepramení žiadna slasť.
Vtedy som si spomenul na jeden krásny príbeh,
Bol o človeku ktorý mal zobraziť pokojný svet,
On na plátno namaľoval ako sa to všetko hýbe,
Na prvý pohľad zdalo sa že pokoja tam niet.
Nad skalou letel dravec, v pozadí prudký dážď,
Blesky bili do oblohy pocítil som pritom strach,
Ale v strede na tom brale bolo usadené hniezdo,
Pán maliar ukázal mi, čo je pokojné miesto.
Tam ukrývalo sa to nežné, mierne stvorenie,
spokojne oddychovalo, bolo to nádherné.
Vtedy zabudol som na všetok nepokoj navôkol,
krok naspäť a spolu s ním by som celý zmokol.
Vzniklo na zaklade mojho depresivneho obdobia kedy som sa snazil najst pokoj...Precital som si pribeh ....Kral si zvolal najlepsich maliarov a dal im ulohu aby nakreslili obraz kde bude najlepsie ukazany pokoj...Vsetci malovali kludnu krajinu kde sa nic nedialo...Avsak jeden namaloval skalnate bralo uprostred burky...Ked sa kral pozrel tak sa len usmial a myslel ze maliar nepochopil...Avsak ked sa prizrel blizsie uvidel hniezdo v ktorom bolo pokojne spiace vtaca...Vtedy pochopil ze pravy pokoj je ten ktory dokazeme vytvorit ked je vsade navokol chaos...:)