Pamätám si keď sme boli mladý do kokotov sme si nadávali,
Pamätám si skate park, tvoje flipi, rádio na ktorom hrala poézia ulice,
Pamätám si naše priateľstvo ktoré ani po rokoch nejde do piče.
Pamätám si ako sme sypali bago, školské ihrisko, na ktorom vyrástá nie jedno detisko.
Pamätám si spoločne párty, kde sa otáčali rôzne karty na rôzne smery,
Pamätám si že sa tam ukázalo kto komu ako verí, ak dotyčný druhému málo veril,prišla rana na oko alebo rana s dverí.
Pamätám si Ejovu bolesť,modernú hrču na tvári, jeho nervozitu, náš smiech to je už dávno za nami.
Pamätám si ako sme išli vyháňať prisťahovalecké menšiny,veľké odhodlanie v srdci,na tvári úsmev,kameň v okne,a na krku veľký prúser.
Pamätám si naše optimistické slová, i to čo nám táto doba vzala, čo posrala a čo už nedá.
Pamätám si tie pojebané roky ako keby boli včera, ako spoločnú radosť, čo sa so smútkom strieda.
Pamätám si spolu strávené dlhé večere,spoločné nádeje, spoločné hádky,prechádzky po meste čo nenájde nikto len tak pohodené na ceste
Prišla nová cesta na ktorej sme sa museli rozdeliť,vyjebaný úsek života kde sa nemôžeš s druhým zameniť, ty Žilina ja Krásno, spoločne prežitých veľa hodín v týždni tak to zhaslo.
Prišla cesta so životným cieľom,a mi sme prišli na to,že ju treba jebnuť kým je v bielom.
Pamätám si naše tváre ako žiarili šťastím aj to aké sme mali sny,aj to ako sme si vymieňali hry.
Pamätám si všetky ulice v tej dobe, deti ulice čo skončili v detskom domove ako smrť kamaráta ktorému som plakal pri hrobe.
Ak nás kedy čosi zničí stretneme sa niekde v piči, ale priateľstvo tu bolo aj ostane,ako nápis na hrobe......

ako, nieje to zle ale ani ma to nechytilo takze...