Kráčam po ulici, vonku čisté Waterloo,
ľudia utekajú, kroky centimetre nad zemou,
vlákna lana uťahujú slučku tváram napevno,
pestrosť ako meteorit, páli hudbou na betón.

ľudia ako chrty, bežia ozlomkrky davom,
zmätok ničí cez výklady palicami zákon,
richterova škála, život spoza odrazov,
ničí steny domov, a vešia rámy obrazov.

Neni žiadne potom, je tu napätie jak ozón,
koniec sa smeje ako kokot s nabrúsenou kosou,
nevidím štyri strany, nevidí ich žiadny zo sto,
oheň je rozfúkaný, sekundy už páli fosfor.

Ulica nevídane skáče ako Kris Kross,
pohyby ľudí, šalát čeľuste jak kick box,
nádychy z reality, detaily jak Xbox,
koniec sa blíži, myslím už iba na výskok.

Refrén (2x):
Pre všetkých nevedomých, skáč, skáč, ruky hore,
aj keď príde koniec, skáč, ešte neni po hre,
pre všetkých opustených, skáč, skáč, ruky hore,
aj keď si opustený hudba žije v tebe potme.


Svetlo už nesvieti, lampy sú zhasnuté,
všade žije smäd pýchy, deň ochromil beznádej,
pohľady do zeme, ako ruže na zemi sú,
oči ti svietia, ako živá fotka z časopisu.

Svet iný nebude, neuletíš jak labute,
tlak ochromí hrtan, sánka hltany skrz revolver,
prepnutý na iný level, nevidím piliere zeme,
pocity sú ako cement, neni východ, neni sever.

Skáčem do vzduch, nenechám sa prevalcovať,
zaplatím pokutu, no dokážem svet reštartovať,
pokým vidieť dym, horí sila tranzistora,
vo vzduchu letia tí, ktorí majú plný pohár.

Verím, že vstanem zajtra, jednoduchá symbolika,
verím, že môžem dýchať, na kyslík sa neodvyká,
preskočiť celý dav, aj keď horí inferno,
pokoj v hlave všetko zahasí to ako s cisternou.

Refrén (2x):
Pre všetkých nevedomých, skáč, skáč, ruky hore,
aj keď príde koniec, skáč, ešte neni po hre,
pre všetkých opustených, skáč, skáč, ruky hore,
aj keď si opustený hudba žije v tebe potme.