PRODUKCIA : LKAMA

Lkama,siedmy archanjel.

Môžeš ma trhať,šklbať,rozoberať na kusy,
radšej mi daj krv na chrbát,popŕhlenie medúzy.
Nesiem úctu voči tým,ktorých nosím v svojej dlani,
schovaních v pästi ako lúče slnka na svitaní.

Neukážem chrbát im,bo vidím ich jak zrkadlo,
krídla už padli na zem,nesú ma jak albatros.
Život mi dodal iných,vidím ich jak satelity,
srdce mi bije za nich,preto im nič nezávidím.

Žijem jak cez oči,bo spravili už pre mňa veľa,
bez rodiny totiž príliš veľa neznamenáš.
Bez svojich si iba živá ihla v kope sena,
slzy a samota tak silno tlačia do temena.

Tu nebudeš pre nich,zajtra už nebude kedy,
do duše bledý jak debil,svojich si musíš vždy ceniť.
Pretože nevieš kedy nebudú,váž si každú sekundu,
buď vďačný za to,že tu môžeš chvíľu pobudnúť.

Refrén (2x):

Nikdy sa neotáčaj k svojim ľuďom chrbtom ty,
ak nevieš ako,buď iba takým,aký si.
Nikdy ich neohrozuj,pretože si nesieš kríž,
nauč sa vážiť si ich,ja tu za nich cítim dych.


Môžeš mi vravieť čo chceš,ukazovať mínusy,
ja budem pre nich dýchať kým ma život zadusí.
Do asfaltu zakusnutý,neustúpim milimeter,
dôvod je taký,že mám rámy pevne podopreté.

V sebe jak krv,cezomňa tečú jak žily,
plnia mi do plna hruď,preto sa cítim byť živý.
Dávajú zmysel,keď nemáš ulitu,pancier,
keď si narazil hubu nesú ti na rukách šťastie.

Nikdy ich nevystavuj tlaku svojho svedomia,
staraj sa o to,či majú kludné sny,keď spia.
Ak nevážiš si takých,čo sú ako samaritán,
ostane len prostredník,vztýčený jak realita.

Poznám ich veľa,preto si pamätám mená,
preto sa snažím žiť pre nich,aby ma nehnali z neba.
Aby som videl ich oči keď to tu na dobro skončím,
a oni videli moje,pretože stál som im za to.



Refrén (2x):





Nikdy sa neotáčaj k svojim ľuďom chrbtom ty,
ak nevieš ako,buď iba takým,aký si.
Nikdy ich neohrozuj,pretože si nesieš kríž,
nauč sa vážiť si ich,ja tu za nich cítim dych.