Refrén:
Snažím sa žiť, tak ako chcem, počuješ, tak jak ty.
Naplno prežiť každý deň, aj keď som z vás už unavený.
Žiť podľa vlastných pravidiel, tak jak ty.
Zamieriť a trafiť cieľ, byť čistý, ne ovplyvnený.


Otvor oči, ser na to čo si počul,
svet je plný slepých, ktorí lezú ti pod kožu,
nechce sa mi oslavovať, musím kričať živijó,
mnohí majú duše čierne, chránia si ich bibliou.

Maska padá dole z tváre, každý sa hneď zapýri,
polovička ľudí sú len obyčajní vampíri,
pod očami nájdeš ego, svieti ako zafíry,
aróma tu javí znaky použitej latríny.

Z kresťana je za okamih presvedčený luterán,
z kamaráta politik a z politika buzerant,
z ideálov smetisko a z ideí len funerál,
na slobodu bludisko, svetlo ako úžera.

Pred očami vidím stavať hradby ako z Kartága,
polovička hrdých si tu sama sadá na vtáka,
nepočúvam reči, ktoré primitív len nakvákal,
takých môžem vieš čo, je ich tu celá armáda.

Refrén:
Snažím sa žiť, tak ako chcem, počuješ, tak jak ty.
Naplno prežiť každý deň, aj keď som z vás už unavený.
Žiť podľa vlastných pravidiel, tak jak ty.
Zamieriť a trafiť cieľ, byť čistý, ne ovplyvnený.


Vidím jak to u nás chodí, nemusím byť sybylou,
ženy riešia medzi sebou, kto má väčší silikón,
príjde mi to smiešne ako keď muž používa rúž,
klamať neni cesta, ale roztrhnutý meniskus.

Mal by som byť hocijaký, mal by som byť hentaký,
v rukách držím hudbu čo ťa rozkope jak nunčaky
do brady, studený pot na čele jak obklady,
hľadám prečo áno a nie ma dávno netrápi.

Za mnou Lkama, pálime predaným kabát,
karty jak myšlienky vraha, po ktorých padneš jak Lazar
na zem, pravda tu strieka jak kaser,
pochopil si moju, ak nie tak si naser.

Domena tu neni šedá masa, vaša,
okolnosti vidím ako Nasa, strať sa,
né vojnám za peniaze, skočím tak jak kamikaze,
roztopím tie ľady, svetom hudba je môj medikament.

Refrén:
Snažím sa žiť, tak ako chcem, počuješ, tak jak ty.
Naplno prežiť každý deň, aj keď som z vás už unavený.
Žiť podľa vlastných pravidiel, tak jak ty.
Zamieriť a trafiť cieľ, byť čistý, ne ovplyvnený.