Najprv nás sem niekto vhodí a potom vráti späť,
cez nebeskú bránu kde občas na nás čaká čert,
ťažko sa žije v tomto blate kde číha iba smrť,
ľudia zabudli na domov zabudli kto vlastne sme,
pracujú na niečom čo vlastne ani nieje dôležité,
pretože to čo získali im jedného dňa aj tak zmizne,
príde čas keď každý z nás povie zbohom iskre,
spoločne všetci prejdeme spolu na mení svet.

Som snílek ktorý verí že tam kvitne ten lásky kvet,
verím že tam je náš cieľ, tam je vesmíru stred,
podstata nieje ako dlho žijeme slneční deň,
ale ako sme si ho užili a že žijeme iba preň,
v skutočnosti budujeme svet slovami a mysľou,
preto si ju treba udržať večne formou čistou,
neobelie tým prachom a tou znesvätenou špinou,
nie som viac od nikoho nesnažím sa byť prorokom.