momentálne som písala z duše a zo srdiečka..k jednému človeku,no všetky moje pocity..to len tak v stavoch..neberte to vážne..Sme rozdelení na dva svety,no i tak priťahujeme sa ako magnety,len málokto to rozozná,čo je cit a čo je hra. Každý máme iný svet, na rozličných veciach musíme dreť, mojím svetom sú vážne priority, nie len nejaké suché mýty, mám iný dôvod žiť, za mojich ľudí sa silnými slovami biť. Rrealita je smutná vec,tak vylezme na kopec,spusťme sa balónom a žime jedným veľkým snom.Všetko úprimné ide od srdiečka,super pocit ak na chvíľu zavriem očká,no krutá realita si ma aj tak počká.Dobré je mať niekoho rád a vedieť o ňom, že je to pravý kamarát, no nie vždy to tak je, pravé kamarátstvo sa veľmi ťažko buduje. Je to silný pocit, keď máš v sebe prázdno hoci máš plno ľudí no ich pravda smrdí, je to lož čo úprimne ti vravia, hovoria si kamaráti no pri tom ťa vždy zradia.Naivitu v tejto chvíli začarovali nežné víly.Nie vždy je vek dôležitý,vzťah má predsa iné priority,pozorumenie či cit,hovorím si "teho chi mít!"...na dnes toho bolo dosť,striasa ma až na kosť,tak čo ďalej?hovorím si...v kútiku duše dúfam,že sama nekrivdím si...mám ťa rada,ba i viac,vidíme sa o nejaký ten mesiac..mohli by sme i skôr,no je to ako veľký dvor,neviem čo a kam,snáď naivná sa zdám? Nad hájom nad lúkami,prebehnem ti tvárou nežnými rukami.Rukami či vláskami,ak budeš ku mne láskavý,budem iba tvoja,no nestavať ťa do vážneho postoja.Som veľmi rada,že poznám teba,padol si mi ako kúsok neba.Neviem čo už napísať,city sa mi začínajú kolísať.Je to krásne mať rád,no neviem či sa môže stať vec nad ktorou premýšľame,dúfam áno,budem na tej pozitívnej strane.Asi to už týmto rýmom ukončím,pretože sa príliš rozhorčím.Nie že by si dochádzali slová,no budem musieť načerpať múzu znova i keď tej mám dosť,hlavne pre radosť Rýmuje sa mi dobre,no nemám rada ak sa niečo zbabre v čo dúfam , asi si moc trúfam. Dosť bolo rýmov,vráťme sa do sveta nerýmovaných citov.
