namiesto krvi som však preplnený tušom.
Keď chytím pero vzniká zvláštne spojenie,
je mojou súčasťou, vrastá do mňa korene.
Prúdi nim tuš priamo z môjho srdca,
každá jedna veta na papieri je ma súca.
Roztekám sa po stranách a hľadám úkryt,
hľadám skrýšu kde by som sa mohol ukryť.
Nachádzam ju v každom verši mojej básne,
keď som mimo nich cítim sa príliš prázdne,
vtedy vnímam svet až neskutočne vážne,
zabúdam že je to iba hra kde hráme rázne.
Píšem rýmov plné riadky po tisíci krát,
píšem vlastne vždy keď môj systém chytí skrat.
Potrebujem vyjadriť pocity - mam to rád,
veď prečo nie, budujem si takto hrad.
Nedobytnú pevnosť postavenú z názorov,
počas noci vynára sa z mojich prázdnych snov.
hm..:)..uz sem vlastne ani nepridavam svoju tvorbu..:)..to neznamena ze som prestal ..len...akosi na toto forum zabudam a nepride mi take dolezite..
..dfm ze sa paci..:)
